Nenávistné poznámky v matičiarskej knihe pohoršili evanjelikov. Matica sa bráni, že knihu nevydali pre ľudí s nízkym IQ.
BRATISLAVA. Matica slovenská zašla priďaleko, hovorí vedenie evanjelickej cirkvi na Slovensku. Vydala denník ľudáckeho politika vojnového slovenského štátu Konštantína Čulena, ktorý v nej ostro útočí na evanjelikov, Čechov, spochybňuje Slovenské národné povstanie a relativizuje koncentračné tábory.
Od generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloša Klátika si matičiari včera vyslúžili otvorený list. „Knihu považujeme za neetické a nehorázne očierňovanie evanjelikov,“ napísal Klátik.
Knihu vydala Matica bez kritického poznámkového aparátu. Doplnená je len predhovormi proľudáckych historikov Františka Vnuka a Františka Michaloviča.
„Za čo to majú byť katolíci povďační slovenským evanjelikom? Za tie vraždy, národné súdy, krádeže, lúpenie a znásilňovanie,“ znie jedna z pasáži denníka. „Zdá sa, že tak ako Slováci najväčších nepriateľov majú v Čechoch, tak katolíci majú najväčších nepriateľov v evanjelikoch, ktorí sa v boji proti nim a za ich osobné hmotné pozície spoja i s čertom,“ pokračuje v zápiskoch niekdajší šéf Úradu propagandy slovenského štátu.
Iba pre inteligentných
Hoci kniha vyšla už vlani a v septembri o nej informoval časopis Plus 7 dní, evanjelikov k listu vyprovokovala až následná debata o spôsobe, ako týždenník článok propagoval. Medzitým rada pre reklamu rozhodla, že použitím citátu o „krvilačných evanjelikoch“ v upútavke týždenník porušil etický kódex.
Problémom je však podľa Klátika vydanie samotnej knihy. Maticu v roku 1863 spolu zakladali evanjelici s katolíkmi. Jej prvým predsedom sa stal katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelický superintendent Karol Kuzmány.
Tajomník Matice slovenskej Peter Mulík tvrdí, že kniha kritický aparát nepotrebuje, lebo „nebola určená neodborníkom alebo ľuďom s nízkym IQ“. „Ide o jedinečný historický prameň – denník jedného z predstaviteľov slovenského exilu. Písal to v extrémnych podmienkach koncentračného tábora a tomu zodpovedá aj jeho vyjadrovanie,“ tvrdí Mulík.
Čulen denník písal v rokoch 1945 až 1946, počas pobytu v amerických zaisťovacích táboroch v Rakúsku a Nemecku, kde čakal spolu s tisíckami utečencov, ktorí sa snažili utiecť pred spojeneckými vojskami.
SNP ako luteránsky puč
Historik Milan Zemko hovorí, že vzhľadom na Čulenovu vtedajšiu situáciu a politické presvedčenie sa dá jeho zatrpknutosti do istej miery rozumieť. „Čo však považujem za nehorázne je, že to Matica vydá v tomto čase bez akéhokoľvek kritického úvodu alebo doslovu.“
Čulen v denníku spochybňuje aj význam SNP, ktoré označuje za „luteránsky puč“ a „prevrat prežratých a ožratých karieristov“. O koncentračných táboroch píše, že „sú výmyslom protestantských národov – Britov, ktorí to vymysleli, Nemcov, ktorí to zdokonalili, a Američanov, ktorí tomu nasadili korunu“. 70-tisíc slovenských Židov, ktorí skončili počas vlády ľudákov v Osvienčime, nespomína.
Mulík nedávno bránil Kotlebu
Tajomník Matice bol na zhromaždení Pospolitosti.
BRATISLAVA. Matica slovenská už zastrešila viaceré knihy, ktoré interpretujú slovenský štát pozitívne, podporila aj diela Milana S. Ďuricu.
Tajomníka Matice Petra Mulíka zachytil fotograf Plus 7 dní na zhromaždení Slovenskej pospolitosti, ktorá si pred týždňom pripomínala 70. výročie vzniku vojnového štátu. Zásah polície, ktorá zatkla bývalého vodcu Pospolitosti Mariána Kotlebu, Mulík skritizoval. „Nazdávame sa, že nie je v súlade s demokratickým zriadením, aby sa v situácii, keď si aktivisti, hoci aj z extrémistických pozícií, pripomínajú a oslavujú slovenskú štátnosť, použila takýmto drastickým spôsobom brachiálna moc štátu,“ povedal pre TASR.
Mulík bol ako historik v komisii ministerstva školstva, ktorá vyberala autora dejepisu pre piatakov.
Juraj Koník

Beata
Balogová
