Predtým, ako ste žiadali o dotáciu, vedeli ste, čo je subvenčný podvod?
„Myslím si, že je to trestný čin, ktorého podstatou je, keď niekto predloží nepravdivé doklady na získanie subvencie."
Prečo ste potom obžalovaná za to, že ste v žiadosti o dotáciu uviedli nepravdivý údaj o daňovom dlhu Privilégia?
„Čestné vyhlásenie podpísal môj brat, náš štatutár Miroslav Mečíř. Ministerstvo, komisia, ten doklad žiadali až potom, ako rozhodli, že nám peniaze pridelí."
Až po rozhodnutí o pridelení dotácie?
„Neviem, aké sú zásady komisie, ktorá rozhodovala. Uznesenie znelo, že máme dodatočne vyhlásiť, že máme vyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom. Ani o to nežiadali písomne, len telefonovali Mečířovi. O tri dni na to bol u notára, kde spísal, že máme vyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom."
Pán Mečíř nevedel, že máte daňový dlh?
„Ale my žiaden dlh nemáme. To je tá pointa. V uznesení žiadali, aby sme predložili doklad za rok 2005. A za ten rok sme žiaden dlh nemali."
Ako je potom možné, že ministerská kontrola zistila pochybenie a žiadala peniaze späť?
„My preukážeme, že ten dlh tam nebol. Som preto absolútne pokojná. Veď nie je ani pravda, že som šéfka Privilégia. Som len pracovník, výkonná riaditeľka, ale vidíte niekde moje podpisy?"
Prečo nie je obžalovaný váš brat?
„Lebo policajti sa rozhodli, že obvinia mňa."
Hovorili ste, že dotáciu vrátite. Prečo, keď ste presvedčená, že ste ju dostali v súlade so zákonom?
„Ja to už nechcem vrátiť. My sme boli vtedy takí rozhorčení z tej kontroly, tak sme si povedali, že nám to za to nestojí."
Čo spôsobila táto kauza Privilégiu?
„Nič. Obávali sme sa, že stratíme dobrú povesť a klientelu. Negatívnou reklamou sme ich dokonca nabrali."
Keď sa Privilégia kauza nedotkla, prečo si objekty, kde poskytovalo služby, teraz prenajíma organizácia, ktorá patrí vašim dcéram?
„Ako Privilégium sme prestali poskytovať niektoré služby a vzdali sa tých zariadení. Máme predmet činnosti oveľa širší. Je to strašná zodpovednosť mať tieto zariadenia. Je to nonstop práca. Mám už toho dosť."
Nesúvisí to teda so súdom?
„Nie."
Ako ste vnímali vyhlásenie Smeru, ktoré vás vylúčilo, lebo ste „svojím konaním - klamstvom v prípade žiadosti o dotáciu - poškodili dobré meno Smeru"?
„Odsúdil nás nielen Smer, ale všetci, ktorí chceli. Tí, čo nás poznajú, nás neodsúdili. Som vo veku, keď môžem o sebe slobodne rozhodovať. Ak ma nechcú, tlačiť sa tam nebudem."
Pomohlo vám členstvo v Smere pri dotácii?
„Veď o tom rozhodovala komisia, nie ministerka. To určite nie je o nej."
Ako bývalá pracovníčka ministerstva ste poznali aj iných ľudí.
„To je ešte horšie. Každý rok sme o tú dotáciu žiadali a nedostali sme nič. Táto bola prvá."
A zhodou okolností v čase, keď bola ministerkou vaša bývalá kolegyňa.
„My sme si žiadosť podali ešte vo februári, pred voľbami, keď sme netušili, že sa naša kolegyňa stane ministerkou."
