V čom sa budú dnešné prezidentské voľby líšiť od tých predchádzajúcich? Tu je päť najvýznamnejších rozdielov.
Slovensko dnes nehľadá SuperStar, Talent, ani Vyvoleného. Prečítajte si komentár Lukáša Filu o prezidentských voľbách - KLIKNITE
Obhájenie úradu Michalovi Kováčovi ani Rudolfovi Schusterovi sa nepodarilo dosiahnuť znovuzvolenie. Ivan Gašparovič má ako prvý šancu úrad obhájiť. Parlament, vláda i prezident by tak patrili koalícii.
Žena prezidentom Spomedzi siedmich kandidátov sú až tri ženy. Dagmar Bollová, Zuzana Martináková a Iveta Radičová majú šancu stať sa prvou prezidentkou v dejinách Slovenska, ale aj Československa.
Žena dosiaľ nevykonávala žiadnu z iných vrcholných funkcií – predsedovia vlád či parlamentu boli vždy muži. Najvyššie postavenou ženou je dnes predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.Víťazstvo nekomunistu Od vzniku samostatného Slovenska zvíťazili vo všetkých troch voľbách len ľudia, ktorí boli v období totality členmi komunistickej strany.
Medzi súčasnými kandidátmi na prezidenta sú viacerí, ktorí členmi strany neboli – okrem Martinákovej a Radičovej aj Milan Melník.
František Mikloško proti komunistickému režimu aktívne bojoval.Volebná účasť Keď Slovensko v roku 1999 prvýkrát volilo prezidenta priamo, zúčastnili sa na oboch kolách voľby asi tri štvrtiny oprávnených občanov.
O päť rokov neskôr už prišlo v oboch kolách voliť menej ako päťdesiat percent voličov.
Predvolebné odhady odborníkov hovorili, že nového slovenského prezidenta môže tento rok zvoliť ešte menšia skupina voličov.Nejasný výsledok Čo sa stane, ak v prvom kole niekto síce nezíska hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, ale zahlasuje zaňho viac ako polovica voličov, ktorí sa hlasovania zúčastnia? Ústava nedáva jednoznačnú odpoveď. Ústredná volebná komisia povedala, že bude potrebné druhé kolo. Iný názor však môže mať Ústavný súd.
Hlava štátu nie je bezvýznamná
Hoci má prezident iba málo právomocí, dokáže ovplyvniť aj to, čo v kompetencii nemá. Velí armáde, vracia zákony, udeľuje amnestie. Národ slová prezidenta počúva.
BRATISLAVA. Reprezentuje republiku v zahraničí, podpisuje zákony a môže ich Národnej rade aj vracať. Je hlavným veliteľom ozbrojených síl, poveruje našich veľvyslancov, vymenúva profesorov aj sudcov. To sú najdôležitejšie právomoci slovenského prezidenta, ktorého dnes volíme.
Povinnosti prezidenta - komentár Petra Schutza - KLIKNITE
Prezident nie je najsilnejším mužom v štáte, ako je to napríklad vo Francúzsku. Ale napriek tomu sa v modernej histórii Slovenska nájdu momenty, kedy boli ich činy a rozhodnutia pre krajinu veľmi dôležité.
Bolo to vždy vtedy, keď sa postavili proti vládnej koalícii. Najostrejší spor čakal hneď toho prvého, ktorý bojoval o charakter štátu.
DOTERAJŠÍ PREZIDENTI
Michal Kováč
Rudolf Schuster
Ivan Gašparovič
1993 - 1998
1999 - 2004
2004 - 2009
Éra Michala Kováča
„Dochádza k nebezpečnému prerastaniu politickej moci s hospodárskou a k formovaniu novej štátostrany,“ hovoril prvý prezident Michal Kováč v parlamentnom prejave v roku 1996. Jeho konflikt s Vladimírom Mečiarom bol zásadný a hlboko rozdeľoval aj spoločnosť.
„Mám vážne obavy, že môžeme zmeškať nielen prvý vlak do NATO, ale aj do Európskej únie,“ varoval Kováč.
Ten istý muž už v roku 1994 hovoril o „vážnych výhradách proti spôsobu vládnutia pána Mečiara a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote.“ Kováč zároveň presviedčal Európu, že Slovensko nie je len Mečiar, ale najmä obyvatelia, ktorí si prajú integráciu. Slovensko napokon integráciu stihlo, prvý prezident už pritom nebol – v priamych prezidentských voľbách uspel kandidát SOP Rudolf Schuster.
Éra Rudolfa Schustera
„Predseda vlády akoby uvažoval iba o prospechu svojej strany a aj v rámci koalície často uzatvára účelové spojenectvá v snahe rozhodovať bez niektorých partnerov. Dôvera ľudí v politiku i politikov je otrasená.“ To sú zasa známe vety Kováčovho nástupcu Rudolfa Schustera. Povedal ich v decembri 2003, keď sa mu nepozdávala politika Mikuláša Dzurindu. Vtedajšiu vládu kritizoval, aj keď sa objavili podozrenia zo zneužívania tajných služieb.
Slovenský prezident má podľa ústavy významné postavenie, hoci nemá veľa právomocí. A to mu dáva minimálne príležitosť si „dupnúť“ z pozície prvého muža štátu, pokiaľ je nespokojný. Ukázal to nielen Michal Kováč, ktorý v roku 1993 odmietol vymenovať Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) a potom aj za ministra privatizácie.
Jednou z kompetencií prezidenta je aj udeľovanie štátnych vyznamenaní. Popri desiatkach osobností prezidenti rozdávali rády aj ľuďom s nejasnou či s podozrivou minulosťou.
Schuster dal na návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského vyznamenanie Jozefovi A. Mikušovi, ktorý bol významným predstaviteľom fašistického slovenského štátu a po vojne aj jeho propagátorom.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
