BRATISLAVA. Na niektoré veci je aj zákon krátky. Mnohí ľudia v mestách nedostali oznámenie o čase a mieste volieb len preto, že bytovka, v ktorej bývajú, má zamknutý vchod.
„Najčastejšie je dôvodom to, že brigádnici roznášajúci oznámenia sa nedostali do obytného domu. Bol zavretý a na zvonček nik z obyvateľov nereagoval - neotvoril vchodové dvere. Druhým dôvodom je, že keď sa aj dovnútra dostali, narazili na neoznačené poštové schránky. Neboli na nich menovky,“ tvrdí hovorkyňa bratislavského Starého Mesta Alena Kopřivová.
Zákon hovorí, že obec najneskôr 20 dní pred dňom voľby zašle oznámenie každému voličovi zapísanému v stálom zozname voličov. Ak ste oznámenie nedostali, môže to znamenať, že v zozname nie ste.
Ešte včera sa dalo ísť na obecný alebo na mestský úrad a požiadať tam o nápravu. Voliť však môže, aj keď to neurobil. „Môže prísť do volebnej miestnosti, ku ktorej patrí podľa adresy trvalého bydliska,“ uisťuje Lucia Kormošová z kancelárie primátora Spišskej Novej Vsi.
Jediné, čo na voľbu potrebujete, je občiansky preukaz.
Kto nevie, kde má volebnú miestnosť, nech sa spýta susedov, alebo ide tam, kde už volil, radí Kopřivová. „Ak sa volebný okrsok zmenil, mohli by mu poradiť tamojší členovia volebnej komisie.“ Mnohé mestá o tom informujú aj na internetovej stránke.
Ak prezidenta nezvolíme už dnes, ľudia, ktorí oznámenie nedostali, urobia pred druhým kolom najlepšie, keď obec požiadajú o dopísanie do zoznamu voličov.
„Obec je povinná umožniť občanovi nahliadnuť do zoznamu, aby sa presvedčil, či je v ňom zapísaný a či údaje o ňom sú korektné,“ tvrdí Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
Sú ako inventár: členovia komisií
KOŠICE. Košičania Karol Machala (75) a Leoš Kučera (54) od nežnej revolúcie nevynechali ani jedny voľby. Nielen ako voliči, ale ako členovia volebných komisií. Nebudú chýbať ani na dnešných. „Známi nás považujú za inventár volebných miestností,“ usmieva sa dôchodca, spoluzakladateľ košickej filiálky denníka Šport, ktorého po roku 1968 normalizátori vykopli z práce.
Prvé slobodné voľby v roku 1990 absolvoval ako predseda volebnej komisie. Nominovala ho Verejnosť proti násiliu. „Bol to prvý hmatateľný výdobytok novembra,“ hovorí. „Komunisti sa rýchlo zorientovali. Obávali sme sa, že sa pokúsia voľby zmanipulovať.“
Manipulácie
Aj sa stalo. Nominantka KSS falšovala výsledky a rovnako aj zástupca Demokratickej strany. „Doslova klamali pri rátaní hlasov. Pridali svojim kandidátom. Prišli sme na to opakovaným sčítaním.“
Vyskytli sa aj pokusy falšovania. Keď voliči nezakrúžkovali predpísaný počet kandidátov, stranami nominovaní členovia komisií sa pokúšali doplniť hlasy svojim. A keď volebný lístok nebol v ich prospech, snažili sa zakrúžkovať ešte jedno meno. Tým ho znehodnotili a hlas bol neplatný. Prvé slobodné voľby nakoniec aj v Košiciach suverénne vyhrali kandidáti VPN. „Možno to znie pateticky, ale bránili sme ideály revolúcie,“ spomína Machala.
Členstvo v komisii bolo dobrovoľné, nehonorované. „Dostali sme obed, na variči sme si varili párky a kávu. Dnes sú za to peniaze. Tisícka k dôchodku príde vhod.“ Ak je člen komisie zamestnaný, výška odmeny sa určuje podľa výšky zárobku. Ak nie je zamestnaný, alebo je v dôchodku, odmena vychádza na 32 eur.
V komisii pravidelne sedí aj Leoš Kučera. Ako poslanec miestneho zastupiteľstva sa nezúčastňuje len na komunálnych voľbách. „Považujem za povinnosť podieľať sa na príprave a bezproblémovom priebehu volieb. Strážime sa, aby sa s výsledkami nemanipulovalo,“ hovorí zakladajúci člen HZDS v Košiciach. Zažil kadečo, schyľovalo sa i k bitke. „Zástupca KDH vo volebnej miestnosti hovoril ľuďom, koho majú voliť. Ako predseda som ho viackrát upozornil. Keď si nedal povedať, vytiekli mi nervy. Ešte že tam bol Karol.“
Plné zuby politiky
Najslabšiu účasť zažili na voľbách do európskeho parlamentu. „Takú nudu som nezažil. Lúštili sme krížovky, prečítali sme noviny a časopisy spredu i zozadu, zašli sme aj na jedno pivo,“ hovorí Kučera.
„Sme prekŕmení politikou, ľudia sú otrávení hašterením, uvedomujú si, že politici veľa nasľubujú, ale realita po voľbách je iná,“ myslí si Machala. Obavy majú aj z nízkej účasti na dnešných voľbách. „Ľudia by mali prísť voliť. Keď už pre nič iné, aby sme sa nenudili.“
Juraj Gondáš, dôchodca z obce Sampor neďaleko Sliača, chodí do volebnej komisie pravidelne. V miestnosti s urnou sedí aj dnes a priznáva, že sú chvíle, keď sa nudí. „Pred siedmou prídeme, zapíšeme sa, sedíme a čakáme. Keď voliči nechodia, preštudujeme si predpisy, čítame noviny, rozprávame sa. Za ten čas sa pohovorí všeličo.“
Mikuláš Jesenský
V komisii ich je dvanásť, v obci len jedenásť
V Havranci je menej obyvateľov ako členov volebnej komisie.
HAVRANEC. Okres Svidník drží neoficiálny slovenský rekord. Má štyri obce, kde nežije ani 20 obyvateľov. Starostovia tvrdia, že napriek tomu nemajú problém so zostavením volebných komisií.
V Havranci má trvalý pobyt jedenásť ľudí. Regulárnosť volieb postrážia dvanásti členovia komisie vrátane zapisovateľa. „Traja sú naši, zvyšní zo Svidníka a okolitých obcí. Nominovali ich politické strany. Vybavili si voličské preukazy, takže budú voliť u nás,“ vysvetľuje starosta Jozef Bilas.
Nie pre každého je účasť
v komisii nuda. FOTO – ARCHÍV TASR
Vekový priemer obyvateľov dedinky pri hraniciach s Poľskom je 71 rokov. Šiesti majú nad 80. „Zatiaľ nikto nežiadal, aby sme prišli k nemu s volebnou urnou. Chcú prísť sami na úrad.“ Účasť je zvyčajne vysoká: „Keď som kandidoval na starostu, bola stopercentná. A získal som aj sto percent hlasov.“
Aj jedna z najmenších obcí na Slovensku Šarbov zostavila komisiu. Obec má 15 obyvateľov, z toho 12 môže voliť. Starosta Stanislav Skasko hovorí, že sú pripravení.
„Do komisie sa prihlásilo dosť ľudí,“ konštatuje. Šarbov máva vo voľbách väčšinou stopercentnú účasť a výsledky poznajú niekoľko minút po uzavretí volebnej miestnosti. Starosta Skasko očakáva, že vo voľbách bude voliť „iba“ 11 obyvateľov. Jeden je údajne v zahraničí.
Problémy so zostavovaním volebných komisií mávajú niektoré malé slovenské obce pri komunálnych voľbách. Zákon hovorí, že komisia musí mať minimálne päť členov.
V komisiách však nemôžu sedieť kandidáti na poslancov a starostu. Ak nemajú dostatočný počet ľudí, alebo strany kandidátov nenominujú, starosta má právo člena komisie vymenovať. Počas prezidentských volieb však také problémy nie sú.
Mikuláš Jesenský, Daniel Vražda
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
