je pod vedením riaditeľa bratislavského Neuroimunologického ústavu SAV prof. MVDr. Michala Nováka, DRSc.
Zriadili ho v roku 1997 ako združené pracovisko na základe dohody Ministerstva pôdohospodárstva SR, SAV a košickej Univerzity veterinárneho lekárstva. Podľa informácií, ktoré poskytli dnes spravodajcovi TASR vedúci vedeckí pracovníci laboratória prof. MVDr. Ivan Mikula, DRSc. a akademik prof. MVDr. Otto Vrtiak, DrSc., ide o štúdium prionóz zvierat, čo sú choroby nervovej sústavy vyvolané patogénnymi infekčnými bielkovinami - priónmi. Ako spresnili, štúdium má základný význam pre tvorbu populácií oviec odolných proti ovčím a hovädzím priónom.
Závažnosť výskumu podľa týchto odborníkov zdôrazňuje skutočnosť, že z doterajších vyše 20 teórií o pôvode BSE sa v súčasnosti za najreálnejšie považuje možnosť prenosu tejto smrteľne nebezpečnej choroby z oviec na hovädzí dobytok skrmovaním mäsokostných múčok, nedostatočne tepelne spracovaných pri ich výrobe. Doteraz preskúmali vzorky DNA z 300 plemenných baranov autochtónneho plemena zušľachtená valaška z oravského regiónu. Výsledky ukázali na jednej strane prítomnosť genetickej informácie spojenej s vysokou vnímavosťou na prionózu oviec - chorobu scrapie, známej aj ako klusavka, ale na druhej strane sú aj rezistentné jedince, ktoré boli krížené z dovezeného genetického materiálu. Ukazuje sa teda reálna možnosť selekciou plemenných baranov šľachtiť ovce, rezistentné voči priónom.
Podľa Mikulu a Vrtiaka napriek vysokej aktuálnosti ich výskumu, vzhľadom na výskyt BSE v západných krajinách, pociťujú len malú pomoc štátnych orgánov a je nedostatok prevádzkového kapitálu na výskumné práce. Len vyšetrenie jedného barana stojí totiž vyše 2000 korún. Pri zdôrazňovaní nutnosti zvýšiť štátnu podporu tejto významnej výskumnej úlohe argumentujú výskumníci aj správou komisie pre vyšetrenie BSE vo Veľkej Británii, ktorú nedávno zverejnil predseda britského apelačného súdu lord Philips of Worth Matravers. Uvádza sa v nej, okrem iného, že podcenenie a zamlčanie preukazných vedeckých výsledkov o BSE zapríčinilo doteraz smrť 91 ľudí a utratiť museli 4,7 milióna kusov dobytka. Lord Matravers pred jej napísaním vypočul vyše 330 ľudí. Vrtiak a Mikula majú však k dispozícii aj správu Európskej únie, upozorňujúcu na geografické riziká výskytu BSE na Slovensku. Poukazuje okrem iného na skutočnosť, že v rokoch 1993 až 1996 doviezli na Slovensko bez dostatočnej kontroly 8121 kusov hovädzieho dobytka zo štátov s preukázaným výskytom BSE.
