BRATISLAVA. „Krok maďarskej vlády hodnotím veľmi kladne, na Slovensku však nebola dokázaná násilná sterilizácia,“ reagovala splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Anina Botošová na odškodnenie násilne sterilizovanej Rómky v susednom Maďarsku.
Násilné sterilizácie u nás popiera aj vláda a prokuratúra. „Ministerstvo spravodlivosti v tejto veci neeviduje žiadny prípad a dokonca ani rozsudok,“ povedala Jana Révayová z tlačového odboru rezortu spravodlivosti. Súhlasí aj ministerstvo zdravotníctva.
„Sterilizácie boli vždy dobrovoľné, týkali sa ohrozenia života, pričom dotyčné boli o dôsledkoch informované,“ hovorí Milan Filičko z Krajskej prokuratúry v Košiciach.
Medzinárodné organizácie i domáce mimovládky tvrdia už roky opak. Komisár pre ľudské práva Rady Európy vo svojej správe v roku 2005 konštatoval, že slovenské Rómky sterilizovali aj bez toho, aby na to dali súhlas. Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien minulý rok vyzval vládu, aby prijala zodpovednosť za násilné sterilizácie rómskych žien a zabezpečila, aby takéto ženy mali prístup k účinným prostriedkom nápravy.
Áno krátko pred narkózou
Jedinou nápravou bol doteraz tvrdší zákon, ktorý už vyžaduje informovaný súhlas so sterilizáciou dlhší čas pred zákrokom. Sterilizované Rómky totiž tvrdili, že lekári im papier dávali podpisovať už na operačnom stole. „Lekár je povinný pred sterilizáciou informovať dotyčnú o alternatívach, kým dá informovaný súhlas so zákrokom,“ hovorí Zuzana Čižmáriková z ministerstva zdravotníctva.
Košická mimovládna Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá sa problematike násilných a vynútených sterilizácií venuje od roku 2002, zmonitorovala približne sto prípadov rómskych žien, ktoré boli sterilizované bez súhlasu. „Samozrejme, tých prípadov je určite oveľa viac,“ hovorí Vanda Durbáková z poradne, ktorá je právničkou poškodených Rómok v ôsmich občianskych a dvoch trestnoprávnych konaniach. Tri Rómky zastupuje pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.
Čaplovič mlčí
Nedávny krok maďarskej vlády tú našu neinšpiroval. Nie je ani jasné, či sa problémom bude zaoberať a svoj postoj prehodnotí. „Podpredseda vlády sa k tejto téme nateraz nebude vyjadrovať,“ odkázal vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer) zodpovedný za ľudské práva a menšiny po hovorkyni Erike Adamovej.
Prokuratúra sa zaoberala viacerými prípadmi sterilizovaných Rómok predovšetkým z východného Slovenska, viedla aj stíhanie vo veci trestného činu genocídy. Súdy však vždy rozhodli, že nemocnice konali v súlade so zákonom. „Neustále poukazujeme na to, že vyšetrovanie nebolo efektívne tak, ako to vyžaduje medzinárodné právo,“ hovorí Durbáková.
Zástupcovia rómskych žien im tak po neúspechu na Slovensku odporúčajú iba obrátiť sa na európske a medzinárodné súdy.
Beata
Balogová
