BRATISLAVA. Slovenskú vládu znepokojuje maďarské extrémistické hnutie 64 žúp, ktoré robí nábor nových členov na Slovensku. Premiér Robert Fico po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady oznámil, že 11. marca sa tak stalo v Dunajskej Strede a 12. marca v Šamoríne.
V Maďarsku je toto hnutie prepojené s krajne pravicovou stranou Jobbik. Na demonštráciu, ktorú zvolalo nedávno na 15. marca do Budapešti, prišlo asi sto ľudí. Polícia ich rýchlo rozohnala.
Fico v utorok povedal, že situáciu monitorujú a ak dôjde k porušeniu zákona, tvrdo zakročia. „Nedopustíme, aby tu pochodovali poloblázni a fašisti, ktorí majú negatívny vzťah k Slovenskej republike.“ Podľa neho je vláda pripravená na export maďarského extrémizmu, aké opatrenia prijala, nekonkretizoval. „Nebudeme medveďovi hovoriť, ako ho chytíme v lese.“
Nábory u nás
Ďalšie nábory do hnutia 64 žúp by sa mali uskutočniť 22. apríla vo Fiľakove, 23. apríla v Moldave nad Bodvou a 24. apríla v Košiciach. Tieto údaje má organizácia na verejne prístupnej internetovej stránke. Fico nechcel povedať, koľko Slovákov vstúpilo do hnutia, „ale máme o tom veľmi presné informácie“.
„Na Slovensku nejde o náborovú kampaň, chceme informovať záujemcov o našej organizácii, o ktorej koluje veľa dezinformácií,“ povedal v utorok SME predseda slovenskej pobočky hnutia László Bedécs. Nechápe, prečo by mala polícia zasahovať proti ľuďom, ktorí sa zhovárajú a neporušujú zákony. Koľko má hnutie na Slovensku členov, neprezradil, nechce aby mal niekto z členstva problém.
Hnutie 64 žúp má na Slovensku už niekoľko rokov dve organizácie vo Fiľakove a v Rimavskej Sobote. Tej šéfuje Bedécs, v meste už spoluorganizovali mnoho osláv.
Slovenský premiér v utorok povedal, že nárast extrémizmu súvisí s komplikovanou vnútropolitickou situáciou v Maďarsku. Nepredpokladá však, že by to mohlo zhoršiť slovensko-maďarské vzťahy.
Maďarsko o tom nevie
Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák s maďarskou kolegyňou Kingou Gönczovou v utorok na stretnutí v Bratislave zdôraznili nevyhnutnosť komunikácie o citlivých otázkach vo vzájomných vzťahoch. Slovensko obavy týkajúce sa aktivít hnutia 64 žúp u nás s Maďarskom nekonzultovalo. „Nikdy sme nedostali žiadnu otázku, žiadosť ani varovanie zo slovenskej strany o tejto záležitosti,“ povedal v utorok SME hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Lajos Szelestey.
Bezpečnostná rada rokuje zvyčajne raz za mesiac, jej členom je aj Lajčák. Utorková schôdzka bola plánovaná, tesne pred jej začiatkom sa novinári dozvedeli, že ide o mimoriadne rokovanie.
Naposledy premiér ostro reagoval na maďarský extrémizmus minulý rok v novembri, keď prišli do Kráľovského Chlmca maďarskí extrémisti v uniformách s nacistickou symbolikou. Vystúpil vtedy s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom aj na mimoriadnej tlačovke.
Za vzťahy sme ocenili Hejce a Chmela
Dobré susedstvo a porozumenie v slovensko-maďarských vzťahoch vylepšili obec a intelektuál.
BRATISLAVA. Starosta obce Hejce Géza Rohály a Rudolf Chmel v utorok prebrali cenu Dobré susedstvo a porozumenie a odmenu dvetisíc eur od ministrov zahraničných vecí Slovenska a Maďarska.
Ministerka zahraničia Maďarska Kinga Gonczová a jej slovenský kolega Miroslav Lajčák vybrali zo 45 návrhov slovenského a maďarského laureáta. „Založili sme dobrú tradíciu a latku sme hneď od začiatku nastavili veľmi vysoko,“ povedal Lajčák.
Chmel, exminister kultúry, literárny vedec a bývalý veľvyslanec Československa v Maďarsku pri preberaní ceny navrhol ako „terapiu“ vzájomných vzťahov zriadiť Fond slovensko-maďarskej budúcnosti – boli by z neho financované vedecké, vzdelávacie i kultúrne projekty hlavne pre mladých.
Chytiť príležitosti by sa podľa neho mali prezidenti oboch krajín. „Je potrebné aj takto podporiť vzájomné vzťahy, ktoré sú za posledných 20 rokov, aj keď v demokracii, podchladené. Počet mesiacov či týždňov, keď boli za tento čas slovensko-maďarské vzťahy dobré, sa dá podľa neho zrátať na prstoch jednej ruky.
Hejce ocenili za pomoc pri záchranných prácach po leteckej tragédii slovenského lietadla, ktoré sa pri návrate z misie v Kosove zrútilo v januári 2006 neďaleko severomaďarskej obce. Tá už tretí rok spolupracuje so slovenskými partnermi na pamätníku venovanom 42 obetiam. „Chceli by sme tam vytvoriť miesto na stretnutia pre obyčajných ľudí, pozostalých i politikov, aby nehovorili o napätí vo vzájomných vzťahoch, ale snažili sa o porozumenie,“ opisoval starosta, ako využijú odmenu.
Martina Kováčová
