ŽIARSKA DOLINA. „Lavína, ktorá spadla v stredu večer v Žiarskej doline, vybila les tak, ako ešte nikdy. Narobila pravdepodobne veľké škody na celých hektároch lesa, ale to sa teraz nedá zistiť," povedal Filip Kyzek zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS) v Jasnej.
Videli ste z diaľky pád lavíny? Máte fotografie alebo videozáznam? Pošlite nám ho na web(a)sme.sk alebo nahrajte na našu videostránku vii.sk.
Prvé informácie hovorili o odtrhu lavíny s dĺžkou jeden a pol kilometra, výpočty v SLP HZS hovoria o mechanickom odtrhu dvoch až troch kilometrov, pričom nános snehu je, podľa Kyzeka, asi kilometer. „Vedeli sme, že je to veľká lavína, ale zaskočila nás tá masa snehu," po návrate zo Žiarskej doliny konštatoval Milan Lizuch zo SLP HZS.
Išlo o reťazovú lavínovú reakciu
O lavíne chranári hovoria, že je storočná. Našťastie, dolina bola od pondelka pre veľké lavínové nebezpečenstvo uzavretá, takže v nej, podľa Milana Lizucha, neboli žiadni ľudia.
Na lavínu vo štvrtok dopoludnia vystúpili členovia Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby z Jasnej. Na fotografii odhadom 20 až 25 metrov snehu z lavíny pod Žiarskou chatou.
FOTO - MILAN LIZÚCH
„Aby sa mohla lavína odtrhnúť, sú potrebné tri faktory: vietor, nízke teploty a štruktúra snehu," doplnil Lizúch. „Tieto faktory sa plnili už desať dní pred pádom lavíny. Snehu napadlo za krátky čas vyše stodvadsať centimetrov. Vo vetre sa ukladal pod hrebeň a svojou váhou porušil rovnováhu. Išlo o reťazovú reakciu. Vlastne nebola to jedna, ale predpokladáme, že v krátkej chvíli spadlo až sedem či osem lavín. Zasypali celú dolinu, je v nej obrovské množstvo snehu, dolina je nepriechodná."
Žiarska chata je, podľa Lizucha, poškodená minimálne. Na severnej strane má rozbité len jedno okno. Tlaková vlna z lavín viac zasiahla chatu horskej služby Alpina. Tá má zlomený komín a na severnej strane vybité okná. „Celé údolie je stále uzavreté, v Žiarskej doline niet cesty a horská služba neodporúča nikomu do nej ísť. Zvýšené lavínové nebezpečenstvo stále trvá."
Stále hrozí lavínové nebezpečenstvo
Vo štvrtok bol v Žiarskej doline vyhlásený štvrtý stupeň lavínového nebezpečenstva, v ďalších dňoch záchranári predpokladajú trojku.
„Štvorka znamená veľké nebezpečenstvo. Tento stupeň vzniká na svahov, ktoré majú veľký sklon a snehová pokrývka na nich je labilná. Do hôr by nemal nikto ísť," zdôraznil náčelník SLP HZS Ján Peťo.
Do doliny sa neodvážil po páde lavíny ani profesionálny fotograf, ktorý má skúsenosti s pobytom v zasnežených horách. „Nie som samovrah, aby som tam šiel fotografovať," okomentoval situáciu vo štvrtok na obed.
To, že najnebezpečnejšie sú lavíny zo suchého prachového snehu ubitého vetrom, potvrdil aj Ján Peťo: „Vtedy sa zvyčajne odtrhne veľká masa snehu naraz v celej čiare. Suchý sneh sa zmieša so vzduchom a lavína ide vo forme snehového mraku a dosahuje až dvestokilometrovú rýchlosť."
Nebolo padajúcu lavínu počuť v Žiari, dedine, ktorá je od doliny vzdialená len šesť kilometrov? „Nie," povedal starosta Peter Moravčík. „Keďže lavína bola z prachového snehu, padala potichu."
Desatoro pre zimné túry
Niekoľko dní pred túrou sleduj vývoj meteorologických, snehových podmienok a predpovedí počasia, napríklad na www.laviny.sk.
3.stupeň lavínového nebezpečenstva je kritický pre laikov - nechoď na túru.
4.stupeň je kritický aj pre lavínových znalcov.
Trasu naštuduj na mape, urči kritické miesta so sklonom väčším ako 30 stupňov, urči náhradné varianty a časový plán.
Nikdy nechoď sám, 10 osôb v skupine je veľa, optimum je 4-6.
Zober so sebou a odskúšaj: lavínový hľadací prístroj, lopatku, sondu, mobil a lekárničku.
Vo voľnom teréne nepoužívaj remienky na lyže a palice ani bedrový pás na batohu.
Pri výstupe strmým svahom dodržuj odľahčovací odstup minimálne 10 metrov, pri zjazde bezpečnostný odstup 30 až 50 metrov, v extrémne strmom svahu nad 35 stupňov iba jedna osoba.
Počas túry neustále vyhodnocuj situáciu, dívaj sa okolo seba, čítaj v knihe prírody.
Ak je zlá viditeľnosť, ukonči túru.
Ako sa správať v lavíne
Odhadni smer a rýchlosť lavíny,
Pokús sa jazdou šúsom utiecť z lavíny,
Zahoď všetky predmety, ako sú paličky, lyže, batoh či čakan,
V prúde bojuj o miesto na povrchu, skáč, plávaj, pokús sa zachytiť o pevné predmety,
Tesne pred zastavením lavíny sa nadýchni, skrč kolená, zaujmi boxerský postoj, chráň ústa a nos rukami, po zastavení odstráň sneh z úst, zväčši priestor pred nimi, pokús sa rukou preraziť tunel na povrch lavíny.
O lavínovej nehode
Kamaráti okamžite mobilom podajú správu o lavínovej nehode na Horskú záchrannú službu. Ak na mieste nehody nie je signál, až po dôkladnej prehliadke lavínišťa v trvaní asi 20 minút podajú z iného miesta správu s týmito údajmi:
kto hlási nehodu, telefónne číslo, kde sa nachádza oznamovateľ,
kde sa stala nehoda,
koľko je zasypaných, zranených, druh zranenia,
kedy sa stala nehoda (hodina, minúta),
aké vybavenie mali zasypaní (hľadací prístroj, Recco a podobne),
druh lavíny a rozmery lavínišťa (šírka, dĺžka, výška),
poveternostné podmienky na lavíništi, ak sú dohľadnosť, výška mrakov, smer a sila vetra, stav počasia.
Kamarátska pomoc pozostáva, okrem iného, aj z vyznačenie nájazdovej stopy, bodov strhnutia, zmiznutia, určenie línie zasypania, zhodnotenie ohrozenia následnými lavínami, sondáže, pričom pozitívna sonda zostáva v mieste vpichu.
Ján Peťo
Nemožno presne určiť, čo prírodný živel urobí
LAVÍNOVÝ ŠPECIALISTA a horský vodca JÁN PEŤO sa narodil v Ružomberku. Ako dvanásťročný sa zoznámil s horolezeckým lanom, šestnásťročný vstúpil do horolezeckého oddielu. Po vysokoškolskom štúdiu na Lesníckej fakulte vo Zvolene sa zamestnal v Stredisku lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS) v Jasnej. V súčasnosti je jej náčelníkom.
Prečo vzniklo Stredisko lavínovej prevencie práve v Jasnej?
- Pôvodne to mala byť výskumná stanica snehu a lavín. Začalo v nej pracovať osem ľudí a bola postavená podľa podobného zariadenia vo Švajčiarsku. V roku 1924 sa stala najväčšia lavínová tragédia na Slovensku, keď obrovská lavína z východných svahov Krížnej zasypala časť horskej osady Rybô neďaleko Starých Hôr pri Banskej Bystrici. Zahynulo osemnásť obyvateľov. Toto nešťastie vyvolalo boj proti lavínam. Prvými bojovníkmi proti nim boli lesníci, ktorí sa asi cítili vinní, lebo vyrúbali stromy. Na svahoch Krížnej vznikli obrovské prázdne plochy, a tak nad svahom urobili biologicko-technické zábrany. Vetrové drevené plôtiky už zhnili, ale z biologických zábran je už štyridsaťročný porast stromov. Sú funkčné dodnes. Pred týždňom som bol na Krížnej. Pomedzi zábrany boli obrovské záveje, ale v kotline nebolo veľa snehu, takže nehrozia lavíny.
Takže stredisko vzniklo po lavínovom nešťastí na Krížnej?
- Nie. Opäť sa o ňom začalo uvažovať až po tragédii v roku 1956, keď lavína v Nízkych Tatrách zo svahov Žiarskej hole zničila lesný domec a usmrtila v ňom 16 robotníkov. Druhá najväčšia lavínová tragédia na Slovensku. Vtedy sa problematikou lavín začala zaoberať meteorologická stanica na Chopku.
Prečo teda stredisko v Jasnej?
- Jasná bola prepojená lanovkou v smere sever-juh, a tak sa dali veľmi dobre pozorovať podmienky na severných aj južných svahoch. Okrem toho Jasná je v srdci Slovenska lavínových oblastí.
Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby vzniklo v roku 1972. Pôvodne malo mať účinnosť pre celý Karpatský oblúk, tzn. pre Poľsko, Čechy, Ukrajinu, Rumunsko až Bulharsko a mali v ňom pracovať výskumníci. Finančné prostriedky však neboli, a tak sme v stredisku ostali pracovať len piati a v súčasnosti neplníme žiadne výskumné úlohy. Začali sme budovať praktickú protilavínovú službu a sme zameraní na niekoľko praktických úloh.
Čo je hlavnou úlohou strediska?
- Denné sledovanie meteorologických podmienok a štruktúry snehovej pokrývky. V Jasnej je centrála, ale vyškolili sme sieť lavínových špecialistov, ktorí pôsobia vo všetkých lavínových horstvách na Slovensku. Všade tam máme vybudované pozorovacie miesta, ale máme aj zazmluvnených pozorovateľov v niektorých chatách.
Kedy hrozí lavínové nebezpečenstvo ?
- Aby mohla vzniknúť lavína, sú potrebné tri skupiny faktorov: meteorologické prvky, štruktúra snehu a topografické prvky. Najnebezpečnejšie sú lavíny zo suchého prachového snehu, ktorý je ubitý vetrom. Vtedy sa zvyčajne odtrhne formou čiarového odtrhu veľká masa snehu naraz v celej čiare. Suchý sneh sa zmieša so vzduchom. Lavína ide vo forme snehového mraku a dosahuje až dvestokilometrovú rýchlosť. Na jar z mokrého snehu vznikajú základové lavíny, ktoré sú oveľa pomalšie.
V dennej lavínovej správe, ktorú vyhotovujeme, je najdôležitejšia informácia o stupni lavínového nebezpečenstva. Neexistuje nulový stupeň. Akonáhle napadne iba päť centimetrov snehu, vplyvom vetra môže vzniknúť lavína, ak vietor naveje sneh do dvadsať až tridsaťcentimetrovej výšky.
Čo vyjadruje stupeň lavínového nebezpečenstva?
- Existuje päť stupňov. Pri jednotke je najmenšie nebezpečenstvo. Snehová pokrývka je labilná len na päť percent z celkového počtu takmer štyritisíc lavíno-vých svahov na Slovensku, ostatné sú bezpečné. Pri jednotke vznikajú menšie splazy z tepla. Druhý stupeň znamená mierne lavínové nebezpečenstvo. Pri ňom môžu vzniknúť menšie lavíny, najmä veľkým mechanickým zaťažením, ktoré môže spôsobiť väčšia skupina lyžiarov alebo turistov vlastnou váhou.
Pri jednotke a dvojke ľudia môžu ísť do hôr. Je v nich najmenšie riziko lavín, ale aj pri týchto stupňoch sa stávajú smrteľné nešťastia. Musíme si uvedomiť, že lavíny sú prírodným živlom a že pracujeme s hmotou, ktorá je za daných podmienok veľmi nestála. Sneh sa totiž mení a je prakticky nemožné presne vypočítať, kedy dôjde k zlomu. Ja som tiež už bol pod lavínou. Tisíckrát môžem vyhodnotiť údaje správne, ale raz urobím malý omyl a mám smolu. Problematika lavín je veľmi komplikovaná.
Tretí stupeň znamená kritickú situáciu. Keď je vyhlásený, laici by nemali ísť do vysokohorského terénu. Pri trojke totiž čakáme, že pri malom zaťažení jedného človeka či kamzíka sa lavína odtrhne. Môžu však vzniknúť aj väčšie samovoľné lavíny, ktoré majú dĺžku vyše tisíc metrov a viac ako desaťtisíc kubíkov snehu.
Štvorka znamená veľké nebezpečenstvo. Tento stupeň vzniká až takmer na polovici svahov na Slovensku, ktoré majú veľký sklon, a snehová pokrývka na nich je labilná. Do hôr by nemal nikto ísť. Piaty stupeň je extrémna situácia, keď sa veľké lavíny môžu vyskytovať aj na svahoch, kde dosiaľ ešte neboli registrované.
Dagmara Poliaková
Autor: Dagmara Poliaková
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
