PREŠOV. Takmer polovica prešovských domácností bude mať teplo z novej kotolne na biomasu, ktorú dnes spustili do riadnej prevádzky. Výstavbu kotolne za tri milióny eur (vyše 90 miliónov Sk) financovala rakúska spoločnosť Energiecomfort. Nová kotolňa zníži približne o pätinu ročnú spotrebu plynu na vykurovanie Prešova.
"Kotolňa bude domácnosti zásobovať teplom nielen v zime. V lete bude mať bez plynu teplú vodu polovica Prešova," povedal novinárom pri otvorení kotolne člen predstavenstva spoločnosti Spravbyt Paul Minarik. Spravbyt, ktorý vlastní mesto Prešov a Energiecomfort, kotolňu s výkonom osem megawattov spravuje.
Kotolne na biomasu v minulosti pribudli alebo sa plánujú postaviť aj v niektorých ďalších mestách. Jedným z najväčších projektov bola rekonštrukcia kotolne teplárne vo Zvolene za 20 miliónov eur (600 miliónov Sk), ktorá umožnila spaľovanie biomasy. Kúriť drevnou štiepkou plánovali i v Bardejove, Košiciach či v Martine. Lokálnych zdrojov tepla, ktoré spaľujú drevnú štiepku, je na Slovensku niekoľko desiatok. Výstavbu kotlov na biomasu povzbudzujú aj skúsenosti z plynovej krízy začiatkom tohto roka. Slovensko patrilo medzi krajiny Európskej únie, ktoré zastavenie dodávok ruského plynu postihlo najviac.
Výstavba kotolne v Prešove trvala štyri mesiace. Cena tepla pre Prešovčanov klesla už od začiatku roka. Pri jej stanovení už totiž podľa Minarika rátali so spustením kotolne.
Prešovská kotolňa bude drevnú štiepku odoberať od viacerých dodávateľov. Spotreba kotolne je 70.000 ton štiepky ročne, podľa Minarika sa jej nedostatku v Prešove neobávajú.
V minulosti sa niektorí odberatelia štiepky na východnom Slovensku sťažovali na nedostatok suroviny, dodávatelia ju totiž údajne vyvážali do Maďarska, kde ju predávali drahšie.
Podľa ministerstva životného prostredia je na Slovensku možné ročne využiť na výrobu drevnej štiepky približne tri milióny ton inak nepoužiteľného dreva. Najväčší slovenský výrobca, štátny podnik Lesy SR, v minulom roku vyrobil 120.000 ton tohto paliva.
Využívať obnoviteľné zdroje núti Slovensko Európska únia. Do roku 2020 by mala krajina vyrábať 14 percent energie práve z vody, slnka či biomasy.
