BRATISLAVA. Cez víkend prejdeme na letný čas. V nedeľu 29. marca v noci o 2.00 h si ručičky hodiniek posunieme na 3.00 h.
Na stredoeurópsky čas tento rok opäť prejdeme 25. októbra.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas na Slovensku začínal v závere septembra.
Myšlienka zmeniť čas tak, aby šetril denné svetlo (daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706 - 1790).
Letný a takzvaný zimný čas sa zaviedol v druhej svetovej vojne. V súčasnosti je v mesiacoch marec-október čas platný v stredoeurópskom priestore odklonený od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (GMT - Greenwich Mean Time) o dve hodiny, v období od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu.
Na území dnešnej Slovenskej republiky sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov.
Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov. Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. So zmenou času majú skúsenosti napríklad už aj obyvatelia Ruskej federácie, Izraela i ďalších štátov sveta.
Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek však už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod množstvo zdravotných problémov.
