Bratislava 2. mája (TASR) - Oslovení predstavitelia slovenskej politiky i žurnalistiky sa zhodli v názore, že slovenská tlač je slobodná, avšak závisí od slobody majiteľov médií a ich názorov. Podľa americkej organizácie Freedom House patrí Slovensko v oblasti slobody tlače do slobodných krajín, pričom situácia sa od minulého roka mierne zlepšila. Slobodu tlače si pripomenú zainteresovaní aj vo štvrtok 3. mája v rámci svetového dňa slobody tlače.
Médiá sú slobodné do tej miery, do akej sú slobodní vydavatelia a novinári, a tá miera nie je vždy rovnaká, zhodnotil slobodu slovenských médií predseda Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. S týmto stavom osobne nie je spokojný, ale žiadna krajina nemôže byť spokojná so situáciou v tejto otázke. "Sloboda prejavu nie je navždy daná nikým a nikomu. Vždy sa treba o ňu nejakým spôsobom usilovať. To je prípad Slovenska, ale aj iných krajín," povedal Füle pre TASR.
Väčšina slovenských médií sa podľa neho snaží byť objektívnymi a "tie, ktoré sa nesnažia, to majú v popise práce". Vo väčšine krajín sú aj také médiá, ktoré to "v popise práce" majú, ale "je len vecou ľudí, ktorí ich sledujú, počúvajú alebo čítajú, či im to vyhovuje alebo nie," uzavrel Füle.
Podpredseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a bývalý televízny moderátor Braňo Ondruš si myslí, že na Slovensku zasahujú majitelia médií nadmieru do ich obsahu. "Dnes je celkom reálne, že firmy, ktoré dávajú veľké peniaze do reklamy v médiách, si vedia zabezpečiť, aby príslušné médiá o nich nepísali negatívne," povedal Ondruš pre TASR. Facku akejkoľvek slobode novín však podľa neho dal nedávny prípad výpovedí novinárom v denníku Práca. "Je to príklad totálneho zneužívania novín, totálnej osobnej neslobody novinára a tvrdej cenzúry zo strany vydavateľa a majiteľa," vyhlásil podpredseda SDĽ dodajúc, že ho mrzí málo razantný postoj Slovenského syndikátu novinárov v tomto prípade.
Na Slovensku je podľa Ondruša priveľká osobná sloboda novinárov v spôsobe, akým píšu, a nenúti ich byť zodpovednými. "Keby súdnictvo fungovalo rýchlo a efektívne a prišli by na rad prehry novinárov za to, že poškodzujú, zavádzajú a klamú, situácia by sa ustálila. Právna ochrana tých, o ktorých novinári píšu, je naozaj chabá, ak stačí, keď novinár priloží ku každej informácii slovko "údajne, vraj," a môže čokoľvek zverejniť," poznamenal Ondruš, ktorý podľa vlastných slov považuje novinárčinu za povolanie a stále sa cíti byť žurnalistom.
Médiá sú podľa Ondruša objektívne dovtedy, kým sú objektívni samotní novinári. "U nás sa novinári cítia byť priamo tvorcami politiky a často potom prekračujú hranicu, ktorú bežne v západnej Európe alebo USA novinári rešpektujú a neprekračujú," povedal. Za problém tiež považuje nazeranie mnohých žurnalistov na problémy spoločnosti "bratislavskou optikou", nie pohľadom ľudí v regiónoch, ktorých trápia úplne iné problémy ako obyvateľov slovenskej metropoly.
Aj keď je ústavne definovaná pluralita názorov a sloboda prejavu, v súčasnosti sú médiá, ktoré sa javia ako opozičné alebo kritické k súčasnej vláde, do istej miery ekonomicky blokované, povedal podpredseda Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany pre médiá Jozef Božik. Opozičné médiá totiž nemajú taký podiel na reklamnom koláči, aby sa mohli dostať k financiám - "nehovoriac o tom, že ak si podnikateľ dá reklamu do kvázi opozičného média, hneď sa stáva objektom pozornosti. Okamžite tam ide kontrola a do istej miery aj kvázi perzekúcia," poznamenal Božik.
Ako najväčší problém však vidí práve zodpovednosť a objektivitu slovenských médií. Tá je totiž "priamo úmerná názoru vydavateľa alebo majiteľa média, takže v tomto smere je objektivita v súčasnosti determinovaná politickým názorom vládnej moci," konštatoval podpredseda ľudovej strany s dodatkom, že médiá častokrát publikujú informácie bez overenia a zistenia pravdy. "Mrzí ma, že médiá sa správajú nie objektívne, ale viac subjektívne. Snažia sa byť častokrát nástrojom uplatňovania politickej moci," nazdáva sa Božik.
Podpredseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá a líder Liberálnodemokratickej únie Ján Budaj vyjadril vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na konštituovaní slobody tlače a médií ako súčasti politickej kultúry a každodennej reality Slovenska. Slobodné médiá si podľa neho od roku 1989 plnia úlohu informátorov verejnosti, pričom nezávislí novinári, nastavujúci spoločnosti pravdivé zrkadlo, si zaslúžia rešpekt a uznanie. Médiá však volajú aj po jasných pravidlách hry, čo počúvajú aj od občanov, ktorí sa cítia byť médiami ohrozovaní a manipulovaní, poznamenal Budaj a vyzval stavovské organizácie, aby sa zasadili za vznik tlačovej rady, podporujúcej rozvoj žurnalistiky na etických princípoch.
"Neexistujú slovenské médiá, existujú len vydavatelia, vysielatelia a konkrétni novinári. Z tohto hľadiska je zodpovednosť individuálna a vždy rôzna," zhodnotil Budaj zodpovednosť slovenských médií. "Každého korektnosť, etická a profesionálna hodnota práce sa odráža na spoločnom diele rozvoja národnej politiky a verejného záujmu, čo je aj vec médií, nielen politikov," dodal šéf liberálov.
