BRATISLAVA. BRATISLAVA. Boris Zala,Vladimír Maňka a Monika Flašíková-Beňová. To je prvá trojica kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu za stranu Smer, ktorú v Bratislave schválilo rozšírené predsedníctvo najsilnejšej vládnej strany. O voličov sa budú uchádzať začiatkom júna, keď si Slovensko vyberie 13 nových zástupcov.
Naplnili sa tak slová predsedu vlády a šéfa strany Smer Roberta Fica, ktorý v novembri vyhlásil, že Smer do eurovolieb povedie súčasný predseda zahraničného výboru Národnej rady Boris Zala ako jednotka a europoslanec Vladimír Maňka ako dvojka.
Zala sa na eurovoľby pripravoval dlhodobo, v Oxforde absolvoval kurz angličtiny s vysvetlením, že to bolo vo verejnom záujme. Vrátil sa koncom februára, kvalitu jeho angličtiny opakovane spochybňovali jeho kolegovia vo výbore, napríklad Magda Vášáryová z SDKÚ.
Kurz vo verejnom záujme
V Národnej rade chýbal už od konca októbra. Napriek absencii poberal poslanecký plat. Vrátiť sa rozhodol len ten za mesiac február a až potom, ako mu premiér odkázal, že „kto nechodí do práce, nemá brať ani plat“.
Pred rozhodnutím predsedníctva Zala tvrdil, že očakávania nemá. „Som politik, ktorý nikdy nič neočakáva. Poznáte moje stanovisko, aj moje zámery sú známe viac ako rok. Viem, ako bude vyzerať návrh, ktorý bude predložený, ale rozhodne sa predsedníctvo,“ povedal.
V súčasnosti má Smer v europarlamente troch poslancov – Moniku Beňovú, Vladimíra Maňku a Miloša Koterca. Všetci traja sa o miesto na smeráckej eurokandidátke uchádzali opäť.
Veľké očakávania pred predsedníctvom nemala, podobne ako Zala, ani Monika Beňová, ktorá viedla kandidátku Smeru v posledných eurovoľbách v roku 2004 a stala sa vôbec najznámejšou europoslankyňou, no zároveň sa dostala v strane aj na okraj diania.
Overené mená
„Prejavila som záujem kandidovať znova do europarlamentu za Smer, nerozmýšľam, ako to dopadne. Bola by som potešená, ak by som na tej kandidátke bola, a sklamaná, ak nie.“ Pozícia Beňovej v strane sa výrazne oslabila, pretože otvorene kritizovala pomery v nej.
Vladimír Maňka zastáva v Európskom parlamente post spravodajcu pre rozpočet Európskej únie na rok 2010 a túto prácu by rád dokončil. Ako sám povedal, závislý od tejto funkcie nie je. Predpokladal, že predsedníctvo sa rozhodne tak, ako naznačil premiér v novembri.
Byť europoslancom sa vyplatí
Europarlament volia priamo občania 27 krajín Európskej únie každých päť rokov. Zasadá v Bruseli aj v Štrasburgu, jeho nákladná réžia býva predmetom kritiky. Nemá zákonodarnú moc ako národné parlamenty, skôr dozerá na fungovanie inštitúcií únie.
O post europoslanca je obyčajne veľký záujem. Ide o lukratívne miesto. V súčasnosti zarábajú naši zástupcovia v Európskom parlamente vyše štyritisíc eur. S novým mandátom po voľbách plat ešte stúpne na sedemtisíc eur (asi 211-tisíc korún). Okrem toho majú nárok na diéty, náhradu všeobecných výdavkov, jazykové kurzy či preplácanie cestovného.
