Skutky malej skupinky ľudí, ktorá sa nehlási k nijakému svetovému trendu, asi nezaznamená žiadna kniha a nikdy sa neocitnú na titulných stranách časopisov. Niekto môže povedať, že sú to blázni a recesisti a pravdepodobne bude mať pravdu.
Priaznivci nepriaznivého počasia - tak sa nazývajú - nám však nechávajú odkaz, ktorý je všeobecne platný. Že náš svet, ktorý sa často podobá na počítačovú striľačku, sa dá ozvláštniť. Že jediná alternatíva našich tvrdých moderných životov nie je virtuálna realita a čet. Že aj u nás, ďaleko od exotických krajín, výstupov na osemtisícovky, plavieb po moriach a túr po tropických pralesoch sa dá zažiť niečo neopakovateľné.
Kým my, normálni strednoprúdoví smrteľníci, nadávame na mrchavé počasie, priaznivci nepriaznivého počasia sa radujú. „Veľa ľudí zlenivelo, zostávajú doma a nikam nechodia, a tak sme sa rozhodli, že s tým treba niečo robiť," hovorí zakladateľ priaznivcov, ktorý si nenechá povedať inak ako Manik, tvrdiac, že jeho občianske meno je úplne nepodstatné.
Pracuje ako projektový manažér a v lete aj v zime chodí oblečený v šortkách. „V rámci partie sme si povedali, prečo by sme nemohli chodiť von, nech by už bolo akokoľvek. Veď počasie je faktor, nad ktorým sa dá prižmúriť oko. Postupne nás pribúdalo, tak sme si dali aj názov a máme webovú stránku. O založení občianskeho združenia neuvažujeme, lebo to je príliš seriózna vec," smeje sa Manik.
„Momentálne sú medzi nami ľudia z Bratislavy, Nižnej na Orave, Ostravy, Vrbového, ale aj členovia iných spolkov, napríklad turistického klubu Filozof. Dokonca je medzi nami Sonia, Američanka z Colorada. Žila šesť rokov v Severnej Kórei a teraz je dva roky v Trenčíne, prišla na Pohodu a zapáčilo sa jej tu."
V skupine Priaznivci nepriaznivého počasia (ďalej PNP) sa spája niekoľko prúdov. Jednak plnohodnotné výkonové a adrenalínové športovanie, potom recesistická rovina a napokon aj trochu sebadeštruktívnej brutality typu šou americkej skupiny Jackass, aj keď sa namiesto šnupania čierneho korenia obmedzujú napríklad na nočné bicyklové zjazdy bez svetiel. Ale vlastne už samotný pobyt v počasí, keď sú všetci sporiadaní občania pri radiátore, je pre mnohých dostatočne sebadeštruktívny.
Toto radšej neskúšajte
Adrenalínové aktivity sú neodmysliteľnou zložkou života Manika a ostatných priaznivcov. „Adrenalín ma hodí do pokoja, ale musí sa predtým niečo stať," hovorí Manik. „Napríklad pred pár dňami bolo v noci krupobitie a vybrali sme sa na Kačín dávať zjazdy na bicykloch. Niektoré stromy boli inak, ako som si ich pamätal, pády boli o niečo horšie ako obvykle a k tomu dážď a krúpy. Mám modriny, čo hýria farbami ako obal Pink Floyd. Ale je to útek z reality. Hľadanie niečoho, čo by nás dokázalo po ôsmich hodinách v práci vyburcovať."
Ďalšou obľúbenou zábavou priaznivcov sú skoky na lyžiach do jazera Božanov v Česku - podobný mostík sa chystá aj na Slovensku. Ale adrenalín sa nemusí nadobudnúť len tak, že si človek ide zlomiť väzy. „Na Oraviciach sme sa nedávno kúpali v snehu pri teplote asi mínus desať stupňov. Ale najväčšiu zimu sme zažili pri jednej opekačke v Líščom údolí - ani oheň nechcel horieť. Úplne všetko hneď zamrzlo okrem fľašky hruškovice, ktorá bola veľmi obľúbená."
Vianoce a leto priaznivcov
Tradíciou skupiny Priaznivci nepriaznivého počasia sú skoky z mosta na Štedrý deň. Kým ženy pripravujú kapry, kapustnicu a šalát, chlapi sa zoberú na tradičný vianočný rope jumping, teda kyvadlové skoky z mosta na lane.
A čo na to všetko hovorí Manikova priateľka? „Je sympatizantka. Ale trochu iná ako my. Rada borduje, ale v zime, my radšej v lete. Rada sa kúpe, ale v lete, my radšej v zime. Ale naše akcie ako opekačky má rada.
Človek by povedal, že priaznivci musia od jari do jesene veľmi trpieť. „Ale my nie sme nepriaznivci priaznivého počasia," upresňuje Manik. „Vždy si vieme nájsť zábavu. Napríklad chodíme bordovať na piesočné duny pri Malackách. Alebo lyžovať na pásových lyžiach, ktoré však majú problém, že sa na nich nedá brzdiť, treba nájsť protikopec, lebo človek skončí hocikde."
Ďalší výklad skratky PNP je Potulky naprieč prírodou a ide o turistickú sekciu klubu. Niektoré aktivity priaznivcov sú úplne mierumilovné. Na júl je napríklad naplánovaná tridsaťdňová megatúra od Dukly po Devín. No a najbližší víkendový výlet bude smerovať do juhočeskej oblasti „Kokotsko" pri Rokycanoch a do južných Čiech, kde je osada „Šukačka", susediaca s osadou „Onen Svět". „No a potom robíme také drobné túry ako Malokarpatský fučiak. Pôvodná trasa bola 35 metrov, ale dobrovoľne sme zablúdili, aby sme ju predĺžili na 45 kilometrov."
Veselší život
Prečo by sa dospelí ľudia nemohli hrať? Kde je napísané, že sa musia pozerať na svet s vráskou na čele? Toto si myslia aj členovia PNP.
„Vo februári sme dostali nápad zdolať nejakú nepálsku osemtisícovku, lebo horolezci sa tvária, aké je to zložité," hovorí Manik. „Prišli sme na to, že stačia dva dni dovolenky a zdolali sme Mount Iuventus." Osemtisícovku predstavovalo schodisko do bratislavského mládežníckeho centra Iuventa. Výstup si účastníci patrične zdokumentovali, pričom pri fotografiách vypomohol aj jakom podobný škótsky dobytok z bratislavskej zoo. Na Hlavnej stanici si zasa prispôsobili nápisy odchodov vlakov - medzi Nové Zámky a Vištuk umiestnili nápis Káthmandú. „Keď sa chce, tak je všetko možné," smeje sa Manik. Pomohol aj personál čínskych bistier. Takto sa získala skutočná tibetská atmosféra.
„Radi sa hráme s tým, čo tu máme, a trochu to okoreníme. Pripravujeme aj ďalšie akcie, napríklad brodenie v amazonských pralesoch - chceme zohnať nafukovacie krokodíly a falošné hady a pri tej príležitosti sa pozrieme do šúrskych lesov, ktoré sú naozaj krásne.
Každoročnou akciou je opekanie na vianočných stromčekoch. „Beháme po sídlisku, zbierame stromy, ktoré ľudia vyhodia a opekáme na nich. A vianočnostromčekový guláš má výbornú chuť."
Dáma v partii
Andrea, prezývaná Ebe, je členkou oboch PNP - priaznivcov aj turistickej sekcie Potulky.
„Hovorí sa, že žiadne počasie nie je zlé, sú len nevhodne oblečení ľudia," podotýka. „Ale zasa nepatrím k bláznom, ktorí sa v snehu pri mínusových teplotách vyzlečú do plaviek, nahodia plutvy a ľahnú si na nafukovačky." Podľa Ebe je za akciami aj veľa času stráveného prípravami, fotografovaním, úpravou fotiek a vymýšľaním vylepšení. „Dobré bolo rozkladanie stanov v snehu pri Iuvente - ľudia, čo tam išli plávať, nechápali. Ale najlepší nápad bola asi teroristická opekačka - kolega sa oblepil náložou zo špekáčikov a budíka, dal si šatku arafatku a tak behal po Líščom údolí. Potom si zavolal taxík, rozopol sa a povedal, že chce ísť pred Úrad vlády."
V tejto rovine sa Priaznivci nepriaznivého počasia podobajú na ďalšie happeningové partie, spomeňme Společnost za veselejší současnost, ktorá pôsobila ešte za totality v Prahe a jej členkou bola aj známa herečka Barbara Štěpánová. V súčasnosti na Slovensku operuje skupina Kriak v „strede vesmíru" - Vrbovom - jej hlavnými protagonistami sú známi bratia Jobusovci z hudobných skupín Karpatské chrbáty a Vrbovskí víťazi. Aktívne je aj Združenie nič netušiacich, ktorí nič netušia, napríklad hrajú futbal a nevedia, kto proti komu.
Skôr narodení si spomenú na Jaroslara Foglara a jeho kultové romány a komiksy o Rýchlych šípoch. Jeho čaro spočívalo v tom, že prostredníctvom svojich hrdinov našiel romantiku aj v zaprášených mestských štvrtiach a v prísnom svete dospelých. Toto isté sa podarilo aj skupine Priaznivci nepriaznivého počasia. Dokázali si svet vytvarovať na veľmi ergonomické miesto. A toto doma skúšajte každý deň.
Beata
Balogová
