BRATISLAVA. Jurské, Lomnička, Kesovce, Stráne pod Tatrami, Barca, Vtáčkovce – tieto obce a mnohé iné majú spoločné nielen to, že podstatnú časť ich obyvateľstva tvoria Rómovia, ale aj nezáujem o voľby prezidenta. V tabuľke obcí podľa účasti na prvom kole prezidentských volieb im patria najnižšie priečky. Prezidentskí kandidáti sa o Rómov jednoducho nezaujímali, oni si zasa nevšimli, že sa konajú nejaké voľby.
Úplne posledné miesto v tejto štatistike si vyslúžilo najväčšie rómske sídlisko na Slovensku – košický Lunik IX. Minulú sobotu si tam vyzdvihli obálku a hlasovací lístok ani nie dve percentá zapísaných voličov. V ďalších 16, prevažne rómskych obciach to nebolo ani 20 percent a aj to je hlboko pod celoslovenským priemerom – 43,6.
Vysvetlenie je jednoduché. Predseda Únie Rómov na Slovensku František Tanko povedal, že nevie o tom, že by niektorý z kandidátov zašiel medzi Rómov. „Oni sú dobrí iba vtedy, keď majoritná spoločnosť niečo potrebuje.“
Nikto medzi nich neprišiel Volebná účasť Najnovsie spravy
Menej ako 10 percent zapísaných voličov si prevzalo obálku a hlasovací lístok v piatich obciach: Košice - Lunik IX, Jurské (okres Kežmarok), Lomnička (Stará Ľubovňa), Kesovce (Rimavská Sobota) a Stráne pod Tatrami (Kežmarok). Ani 20percent to nebolo v ďalších dvanástich obciach, z ktorých každá má rómsku osadu alebo pomerne veľa Rómov. Ide o obce v okresoch Rimavská Sobota, Košice okolie, Prešov, Spišská Nová Ves, Kežmarok, Lučenec, Trebišov a Michalovce.
„Ani plagáty tu neboli, iba jeden plagát pani Radičovej,“ potvrdzuje „záujem“ kandidátov starosta Vtáčkoviec v okrese Košiceokolie Milan Zimerman. Z 507 voličov, z ktorých až 90 percent môžu tvoriť Rómovia, prišlo k voľbám iba 78. Nedostatok propagácie volieb však nie je jediným dôvodom nízkej účasti na nich.
Regionálne médiá informovali, že volebnej sobote predchádzala výplata sociálnych dávok, takže Rómovia vraj mali iné „starosti“. Mnohí pravdepodobne ani nezaregistrovali, že sú voľby. Alebo si mysleli, že voľby sú dvojdňové – do volebnej miestnosti šli v nedeľu.
„Ľudia si už zvykli, že pred voľbami prídu agitátori, presviedčajú ich, dajú aj niečo zajesť, vypiť, rozdajú dospelým i deťom pozornosti. Politici ich na to navykli,“ hovorí starosta Lunika IX Ladislav Šaňa.
Rómsky starosta nie je optimistom ani pred druhým kolom. Keď uchádzači o prezidentský úrad neoslovia voličov, nemôžu rátať s ich hlasmi.
Ide o desaťtisíce hlasov Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo 89 920 osôb. Skutočný počet Rómov je oveľa vyšší. Odhady sa pohybujú od 320 do 390-tisíc. Príslušníci tohto etnika však netvoria jednoliatu skupinu. Tí, čo žijú s majoritou, majú jej návyky. Odlišní sú najmä tí, čo žijú segregovane.
Čím väčšia segregácia, tým viac detí majú, alebo naopak. Aj v tejto populácii je však viac dospelých ako detí, takže vzhľadom na vek môže voliť nadpolovičná väčšina Rómov na Slovensku.
Kandidáti neagitujú Rozdiel medzi dvoma úspešnými kandidátmi predstavuje 162-tisíc hlasov, takže aj hlasy Rómov by mohli zavážiť. Ani jeden z kandidátov však nemieni tento potenciál využiť.
Iveta Radičová tvrdí, že bola aj v obciach, kde žijú Rómovia, ale v segregovaných osadách jej robili kampaň miestne stranícke štruktúry. Úzky kontakt podľa svojich slov udržiava s rómskymi organizáciami.
Prezident Ivan Gašparovič podľa jeho hovorcu Mareka Trubača v osadách neagitoval a ani sa na to nechystá. „S Rómami a ich predstaviteľmi sa stretáva priebežne.“ Teší ho však, že na Luniku IX vyhral, keď získal o dva hlasy viac ako Radičová. Ona ich dostala 17.
Obyvatelia sídliska sa za rekord nehanbia. „Nám môžu pomôcť len starosta a poslanci. Prezident nás nezaujíma. A ani my nezaujímame jeho. Inak by sme nemohli žiť v takomto gete,“ myslí si dôchodca Dezider Žiga.
To, že nevolia, náhoda určite nie je
Rómovia sa nezaujímajú o politiku a chýbajú im elity a politici sa nezaujímajú o Rómov, hovorí MARTIN SLOSIARIK z Agentúry Focus.
Najnižšiu volebnú účasť zaznamenali v obciach, kde podstatnú časť obyvateľstva tvoria Rómovia. Je to náhoda, alebo to dáva zmysel?
„Náhoda to podľa mňa nie je. Nízka miera účasti Rómov na politickom živote na Slovensku, vrátane účasti na rôznych voľbách, má viac faktorov. Aj napriek tomu, že ide o početnú menšinu, doteraz nebola schopná zhodnúť sa na takej politickej reprezentácii, ktorá by bola jednotná a konzistentne obhajovala a reprezentovala ich záujmy. Ďalej im výrazne chýba politická socializácia (schopnosť uplatňovať svoje politické práva), ktorá by v nich prebúdzala záujem o veci verejné. A neexistujú ani rómske politické osobnosti, ktoré by túto komunitu podnecovali zvnútra.“
Postrehli ste v kampani niektorého z kandidátov, že by sa snažil osloviť príslušníkov tohto etnika?
„Myslím, že špeciálne sa žiadny z kandidátov nezameral na ich mobilizáciu. Asi pani Martináková bola najaktívnejšia – návšteva rómskych rodín, ale aj pán Melník sa stretol s Rómami.“
O Rómoch sa hovorí, že sú vďačnými poslucháčmi, keď môžu očakávať nejakú protihodnotu. Nie sú práve preto najľahšie získateľnými voličmi?
„Možnosť kupovania hlasov, ktorá sa z času na čas objavuje v súvislosti s touto menšinou, súvisí aj s jej zlým sociálnym statusom a nízkou životnou úrovňou. Je v rozpore s princípmi demokracie a slobodných volieb, ak sa niektorý politik rozhodne takýmto spôsobom zneužiť ich zlú sociálnu situáciu.“
Kandidáti na prezidenta sa do rómskych osád nechystajú. Myslíte si, že by im prípadná náklonnosť Rómov mohla uškodiť?
„Nie, nemyslím si, že by voliči pána Gašparoviča alebo pani Radičovej mohli na to reagovať negatívne. Myslím si, že v tomto prípade sú dôvody výsostne praktické. Kampaň pred druhým kolom je príliš krátka na systematickejšiu mobilizáciu rómskeho obyvateľstva.“
Jozef Čavojec
Beata
Balogová
