BRATISLAVA. Bolo zlé počasie, fakt za to nemôžem. Dobre, tak tu máte tých 1,34 milióna eur.
Zjednodušene, takto prideľuje peniaze Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva vedené Stanislavom Becíkom z HZDS.
V skutočnosti to prebehlo takto. Firme Fructop, ktorú vlastí Miloš Šebo, agentúra neodsúhlasila dotácie. Nezmieril sa s tým a napísal list. Sťažoval sa, že hoci neurobil žiadnu chybu, nezískal požadovaný obrat, čo bolo podmienkou získania dotácie, vinou „nepriaznivých poveternostných vplyvov“.
Na modernizáciu slovenských fariem má Európska únia pripravených 416 miliónov eur v rokoch 2007 – 2013. Keďže každý poľnohospodár na Slovensku je odkázaný na milosť a nemilosť počasia, neexistuje dôvod, aby sa pri jednom projekte brali do úvahy škody spôsobené počasím a pri ostatných nie.
No na treťom zasadaní komisie PPA, ktorá mala posúdiť žiadosti o dotácie, bolo potvrdené odvolanie Fructopu. „Z dôvodu vyššej moci“ firme zvýšili celkový počet bodov z 55 na 75, čím sa dostala nad hranicu 73 bodov potrebných na pridelenie dotácie. Fructopu tak priklepli 40,5 milióna korún, ktoré chcel.
Úspech Európska komisia stanovuje jasné pravidlá na vydanie poľnohospodárskych dotácií. Podľa nich mal byť projekt Fructopu odmietnutý. Michael Mann, hovorca Európskej komisie pre poľnohospodárstvo, povedal, že výnimočné udalosti, ako sú živelné pohromy, môžu byť medzi kritériami na posudzovanie, iba ak „sa program týka obnovenia poľnohospodárstva v krajine po nejakej kalamite. Ale toto nie je prípad Slovenska“.
Ako vysvetliť úspech žiadosti Fructopu alebo iných žiadateľov, ktorým táto komisia prispôsobila celkový počet bodov na základe zjavne subjektívnych dôvodov? Ministerstvo poľnohospodárstva ovláda HZDS. Malo pri žiadosti Fructopu význam, že Miloš Šebo sprevádzal štátneho tajomníka ministerstva školstva Jozefa Habaníka a dvoch ďalších politikov HZDS na ceste do Ruska v roku 2007?
„Viem, že mi chcete podsúvať nejaké politické kontakty, ale hlboko sa mýlite,“ povedal Šebo. „Ja som týchto ľudí videl prvý a poslednýkrát v živote.“
O tom, že on jediný dostal viac bodov za zlé počasie, povedal, že to považuje za normálne. „Nám ako možno jediným na Slovensku zmrzol celý sad. Všetci ostatní mali úrodu, a my sme tým boli hendikepovaní.“
Zábudlivci Kto rozhoduje
o peniazoch Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA)
Predseda komisie
Roman Serenčéš – generálny riaditeľ
Členovia komisie
Ľubomír Partika – generálny riaditeľ sekcie pôdohospodárskej politiky ministerstva pôdohospodárstva
Marek Kodada – generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb
Jaroslav Hlava – riaditeľ sekcie projektových podpôr PPA
Tajomník
Pavol Doval – riaditeľ odboru hodnotenia projektov PPA
Komisia pre posudzovanie projektov podaných v rámci Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013 vznikla rozhodnutím Romana Serenčéša, generálneho riaditeľa PPA. Posudzuje hodnotenie projektov pred uzatvorením zmluvy o dotácii. Zaoberá sa najmä projektmi, ktorých bodové hodnotenie je sporné. Vydáva stanoviská, ktoré nie sú pre generálneho riaditeľa PPA právne záväzné, hoci je predsedom komisie, a má rozhodujúci hlas.
Zvláštne dotácie
Firma Fructop najskôr dostala len 55 bodov. Potom dostala ďalších 20 bodov z dôvodu „vyššej moci“ – počasia. Znamená to dotáciu 40,5 milióna korún. Firma Mäspoma najskôr dostala málo bodov a nesplnila podmienky na dotáciu 13,3 milióna korún. Komisia prehodnotila rozhodnutie a body doplnila. Firmy Taliana Diega Rodu dostali každá do 20 bodov navyše od komisie, lebo uznala, že realizáciou projektov budú mať vyššie tržby, alebo preto, lebo zabudli zarátať body. Dostanú asi 150 miliónov korún. (tom)
Hovorca ministerstva pôdohospodárstva Stanislav Háber napísal, že môže nastať situácia, keď žiadateľ mal dostať vyššie bodové hodnotenie, ale z „konkrétneho a objektívneho dôvodu“ nemohol. Medzi nimi je nielen živelná pohroma, ale aj zrejmé zabudnutie zarátania niektorých bodov. V týchto prípadoch môže komisia pripísať žiadateľovi viac bodov.
Napríklad firma Mäspoma Zvolen v dvoch prípadoch presvedčila komisiu, že jej opomenula zarátať body, ktoré mala dostať. Body navyše, ktoré komisia nakoniec uznala, v oboch prípadoch zaradili Mäspomu medzi firmy, ktoré majú nárok na miliónové príspevky.
Aj tu Európska komisia vidí pravidlá trošku inak ako PPA. „Nemali by dovoliť žiadateľom modifikovať projekty po tom, ako ich predložia,“ povedal Michael Mann.
Majoritným majiteľom Mäspomy je Ján Kolesár, kandidoval za SNS vo voľbách v roku 2006. Ďalší majiteľ je Miroslav Abelovský, niekdajší právny zástupca Vladimíra Mečiara a bývalý poslanec HZDS.
„Toto nie je rozhovor na telefón,“ povedal Kolesár. „Nechcete napísať o tom, čo bolo pred štyrmi rokmi, keď sme všetko splnili, mali sme počet bodov, a jednoducho nás vyhodili?“
Zaujímavý je aj prípad firmy EKO OR, ktorá argumentovala, že jej body získané za tržby by mali byť vyššie, lebo „realizáciou projektu dosiahne vyššie tržby“. So svojimi 70 bodmi bola EKO OR pod hranicou 73 potrebných bodov na získanie dotácií. Komisia súhlasila a dala firme ďalších 10 bodov.
„Hodnotiace kritériá sú relatívne všeobecné, preto ak príde k nejasnostiam, budú posudzované komisiou,“ napísal Háber.
Ale príručka pre žiadateľov o príspevok hovorí pomerne jasne – o „dosiahnutom príjme... v roku posledného účtovného obdobia“. Teda nie o tržbách, ktoré niekto predpokladá po tom, ako dostane príspevok. „Všetky kritériá na vyberanie projektov musia byť transparentné, všeobecne známe, objektívne a jasné,“ povedal hovorca európskej komisie Mann.
Filozofia Z 2277 žiadateľov o príspevky komisia zatiaľ prehodnocovala iba 87, čiže 3,8 percenta. Komisia zatiaľ zmenila bodovanie pri 60 žiadostiach.
Všetci uchádzači mali rovnaké šance vyplniť svoje prihlášky, mali aj rovnaké ekonomické a poveternostné podmienky pri podnikaní. Je spravodlivé, že komisia dovolila, aby si niektorí smeli nárokovať body navyše po tom, čo boli žiadosti prijaté?
„Je to filozofická debata,“ povedal Šebo z Fructopu.
Podľa Manna to až také filozofické nie je. „Špeciálna komisia sa vytvorí, aby konala vo výnimočných prípadoch. Nikdy nebolo presne definované, čo znamená výnimočné, ale zdravý rozum by mal platiť. Ak nie, celý proces musí byť znovu posúdený.“
Náš systém využívajú aj Rakúšania a Taliani
Rozdelením procesu výroby na päť firiem dostal žiadateľ päť subvencií.
BRATISLAVA. Rakúšan Eugen Hinrichs-Schramm, ktorý pri Komárne investuje 30 miliónov eur do biopalív, pôvodne nesplnil bodové kritérium pre 338 miliónov korún v dotáciách.
Po tom, ako napísal Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA), že si zabudol započítať niektoré body, úradníci mu uznali ďalších 10 bodov na každý zo štyroch projektov, a tak splnil limit.
Vlastná chyba Rakúšana Hinrichs-Schramm povedal, že po stretnutí s inými žiadateľmi zistil, že zle vyplnil formulár. Preto napísal PPA vysvetľujúci list, a po ôsmich mesiacoch uspel.
Hovorí, že PPA pripravila „nejasné a nekonkrétne pravidlá“ pre žiadateľov, a že má „pochybnosti o tom, ako PPA manažuje posudzovanie projektov“.
Zvláštne je, že Hinrichs- –Schramm žiadal o dotácie v rámci programu o zvýšenie hodnoty poľnohospodárskej produkcie. Chcel peniaze pre každú z piatich firiem, ktorá sa zúčastnila na spracovaní repky olejnej. Problém je, že nie každá z nich v skutočnosti zvyšovala hodnotu olejnatým semenám, s ktorými pracovala.
Zamestnanec PPA, ktorý nechcel byť menovaný, tvrdí, že niektoré jeho projekty mali byť zamietnuté.
„Ak si žiadateľ myslí, že čistenie, sušenie je spracovanie, nie je to možné, lebo produkt, ktorý predáva, nie je finálnym výrobkom,“ uvádzal.
„Vy ste už jedli repku alebo slnečnicu priamo zo sila? Schválením tohto projektu by došlo k porušeniu nariadenia komisie,“ povedal človek z PPA.
Zamestnanec agentúry sa domnieva, že Hinrichs-Schramm zámerne rozdelil produkciu medzi päť firiem, aby zvýšil množstvo dotácie, na ktorú mal nárok.
PPA pritom môže odsúhlasiť maximálne 84,5 milióna korún v subvenciách pre každý projekt.
„Môže sa vám síce zdať, že sme chceli maximalizovať subvencie, ale každý náš podnik má na starosti inú sféru spracovania,“ povedal Hinrichs-Schramm. „Je tiež jednoduchšie nájsť strategického partnera pre rôzne fázy produkčného procesu, ak ten proces vykonáva samostatná firma.“
Talian Sľubnú budúcnosť na Slovensku si plánoval aj Talian Diego Roda so svojimi firmami, býva tu od roku 1994. Komisia mu odsúhlasila navýšenie bodov pre štyri projekty (dokopy za vyše 122 miliónov korún), aj keď pôvodne nedostal dosť bodov za tržby.
„Realizáciou projektu dosiahneme vyššie tržby,“ predpovedal.
Ďalšie dotácie za 23,5 milióna korún mu schválili, keď mu komisia dovolila upraviť bodové hodnotenie. Podľa informácie SME, Roda už má podpísané zmluvy s PPA na niektoré projekty.
Dotácie kazia trh
Neefektívne farmy dokážu prežiť pre eurofondy.
BRATISLAVA. V rámci programu rozvoja vidieka je k dispozícii pre slovenských poľnohospodárov na roky 2007 – 2013 2,5 miliardy eur.
Peter Havel, agronóm z Českej republiky, hovorí, že peniaze z Európskej únie určite pomohli tamojším farmárom, ale umožnili prefinancovať aj neefektívne projekty.
„Dotácie však zároveň deformujú trh, lebo obmedzujú prirodzený proces vyradenia stratových podnikov z trhu. Výsledok je, že konkurencieschopnosť sektora ako takého klesá,“ povedal.
Ukážkou neefektívnosti dotácií je napríklad nadprodukcia mlieka, nadbytok na Európskom trhu je asi 30 percent a ceny sú pod nákladmi produkcie.
Beata
Balogová
