BRATISLAVA. Nadchádzajúca nedeľa nesie viaceré známe pomenovania ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa. Piatej pôstnej nedeli dávali ľudia názvy podľa dávneho zvyku, ktorý pramení v samotných začiatkoch cirkvi. Aj v súčasnosti sa stretávame s obyčajou zahaľovať v tento deň v kresťanských chrámoch kríž s ukrižovaným Ježišom čiernym súknom na znak hlbokého smútku z jeho blížiaceho sa umučenia a smrti na Golgote.
Počas Smrtnej nedele bývalo v dedinách na celom Slovensku rozšíreným zvykom vynášanie Moreny, ktorý vo viacerých regiónoch prežíva dokonca renesanciu a spestruje vítanie jari. Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú tiež prezývajú Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu, ktorá pretrváva z predkresťanských čias, zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša.
Vynášanie Moreny je v rukách mladých vidiečanov, tí ju z obce odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený vhodením do potoka alebo zhorí vo vatre. Aktéri pradávneho zvyku sa do dediny vracajú behom, aby ich podľa povery smrť nedohonila, a prichádzajú so symbolom jari – letečkom. Tým sú vŕbové alebo brezové halúzky, ozdobené farebnými stuhami.
V niektorých častiach Slovenska, napríklad pod Tatrami a na Spiši, má piata pôstna nedeľa aj názov Šúľková. Gazdinky pripravujú na pôstny obed špeciálne obradové jedlo – šúľky, šúľance. Svojím tvarom, pripomínajúcim dobre vyvinutý obilný klások, znázorňujú želanie, aby sa ľudia v žatve dočkali štedrej úrody budúceho chleba. Aj keď sú termíny pôstnych nedieľ a veľkonočných sviatkov pohyblivé, ľudia počas Smrtnej nedele stále veria skúsenosti predchádzajúcich generácií, zakotvenej v pranostike "Kým neprídu pašie, tepla nebude".
