BRATISLAVA. Presne pred piatimi rokmi sa stalo Slovensko členskou krajinou NATO. Do Aliancie vstúpilo spolu s Bulharskom, Rumunskom, Slovinskom, Estónskom, Litvou a Lotyšskom. Stalo sa tak necelého poldruha roka po pozvaní do NATO.
Ratifikačné listiny k Washingtonskej zmluve odovzdal americkej vláde ako depozitárovi vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda a ďalší šiesti predsedovia vlád zo spomínaných krajín bývalého východného bloku 29. marca 2004. Aliancia sa tak rozšírila z 19 na 26 členov. Po ceremónii uloženia listín v USA vztýčili vlajky nových členov aj pred centrálou NATO v Bruseli.
Susedia nás predbehli
NATO sa rozširovalo už v roku 1999, keď sa doň začlenili prvé tri postkomunistické štáty Česko, Maďarsko a Poľsko. Naši susedia dostali pozvánku na madridskom summite v roku 1997, Slovensko na rokovania o vstupe pre nesplnenie politických kritérií nepozvali.
Sedem ďalších nových členov, medzi ktorými bolo aj Slovensko, pozvala Aliancia na pražskom novembrovom summite v roku 2002. Ich prístupové protokoly podpísali 26. marca 2003 v Bruseli veľvyslanci 19 členských štátov NATO. Od toho dňa sa začal ratifikačný proces, v ktorom so vstupom siedmich nových štátov do Aliancie museli súhlasiť všetci členovia i kandidáti. Ako prvá ratifikovala rozšírenie NATO kanadská vláda, ktorá vstup nováčikov odsúhlasila 29. marca 2003. Ratifikačný proces zavŕšilo 5. februára 2004 Francúzsko, keď súhlas s rozšírením vyslovila aj druhá komora francúzskeho parlamentu - Senát.
Členstvo v NATO nám prináša aj povinnosti
Slovensko bolo prvou z kandidátskych krajín, ktorá pristúpenie k Severoatlantickej zmluve schválila. Stalo sa tak 10. apríla 2003, keď za vstup hlasovalo v parlamente zo 136 prítomných poslancov 124 zákonodarcov a proti bolo jedenásť. Poslanec za stranu Smer Bohumil Hanzel nehlasoval. Päť dní po schválení v Národnej rade SR podpísal prístupovú listinu vtedajší prezident SR Rudolf Schuster.
Po piatich rokoch členstva vtedajší šéf diplomacie Eduard Kukan hovorí - určite to bol správny krok. "Slovensku zabezpečil zaradenie do zoskupenia štátov, prostredníctvom ktorého získala naša krajina lepšie vyjednávacie pozície na medzinárodnej úrovni a zároveň sa zaradila do systému vyššej kolektívnej bezpečnosti," dodal pre agentúru SITA Kukan. Je presvedčený, že vstup do NATO bol aj signálom pre zahraničných investorov, ktorí vtedy stáli "na žltej alebo oranžovej" pomyselného semaforu a rozhodovali sa, či budú na Slovensku investovať.
"Vstup krajiny do Aliancie pre nich znamenal pečiatku bezpečnosti a Slovensko z toho ťaží dodnes," povedal Kukan. Podľa neho si však treba uvedomiť aj zodpovednosť, ktorá z členstva v NATO pramení. "Na jednej strane je členstvo v pakte znakom zrelosti a dôveryhodnosti krajiny, ale treba si uvedomiť, že okrem výhod nám prináša aj záväzky," konštatoval Kukan. Upozornil najmä na to, že treba počítať s požiadavkami na nasadenie vojakov do spoločných operácií.
Do Kosova pošleme možno policajtov
Počas rokovaní o vstupe podľa bývalého ministra zahraničných vecí bolo treba splniť okrem vojenských kritérií, teda reformy armády, aj požiadavku "scivilnenia" rezortu obrany - ministrom obrany tak už nemal byť vojenský dôstojník. Ďalšie kritérium, s ktorým sa vtedajšia vláda musela vyrovnať bolo dosiahnutie výdavkov na obranu na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu. Podľa Kukana sa vtedajšia politická moc snažila o vstup do NATO preto, že zdieľala rovnaké hodnoty, na ktorých je Aliancia postavená. V koalícii mala táto myšlienka podľa exministra vždy väčšinovú podporu - a aj vďaka tomu sa podarilo dobehnúť zaostávanie Slovenska za jeho susedmi - Maďarskom, Poľskom a Českom, ktorí do NATO dostali pozvánku už v roku 1997.
Päťročné účinkovanie Slovenska v NATO hodnotí pozitívne generálny riaditeľ Politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR a bývalý vedúcim Stálej delegácie SR pri NATO Igor Slobodník. "Slovensko ukázalo, že je schopné prispievať nielen vojensky, ale že vie prispievať aj pokiaľ ide o vlastnú expertízu a jeho historickú skúsenosť v rámci konzultácií a politických rozhovorov, ktoré vedú k spoločným riešeniam". Pod zástavou NATO má v súčasnosti Slovensko vojakov v Kosove v misii KFOR, v Afganistane v misii ISAF a v Sarajeve na veliteľstve NATO.
"Pokiaľ ide o operáciu aliancie v Kosove, nie sme toho názoru, že dozrel čas, aby tam došlo k znižovaniu počtov," povedal Slobodník a dodal, že "situácia je síce stabilná, ale pomerne krehká a môže sa veľmi rýchlo zmeniť". V Afganistane bude mať Slovensko do leta 246 vojakov. "V tejto chvíli nevidíme veľkú možnosť, aby sme tam zvyšovali prítomnosť trvalú, ale budeme prispievať k zaručeniu bezpečnosti prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia v druhej polovici augusta, keď tam vyšleme vojenských lekárov a zdravotnícky personál," povedal Slobodník. V súčasnosti pracujú na tom, aby legislatíva umožnila v budúcnosti do Afganistanu vyslať aj civilných expertov, konkrétne policajtov.
Aliancia bude vyberať nového generálneho tajomníka
Rok 2009 je podľa vedúceho Stálej misie SR pri NATO Františka Kašického rokom plnenia viacerých aliančných výziev. Na nadchádzajúcom jubilejnom samite NATO vo francúzskom Štrasburgu a nemeckom Kehli sa okrem zhodnotenia doterajšieho 60-ročného pôsobenia NATO očakáva prijatie Deklarácie o bezpečnosti aliancie. "Predznamená začatie procesu prípravy novej Strategickej koncepcie NATO," povedal Kašický a dodal, že
"Aliancia bude musieť reagovať na nové bezpečnostné výzvy, ktorým čelí v 21. storočí, akými sú energetická bezpečnosť, kybernetická obrana, ale aj klimatické zmeny a stále aktuálny terorizmus". Dôležitým rozhodnutím bude podľa Kašického aj výber nového generálneho tajomníka, pretože súčasný - Jaap De Hoop Scheffer - ukončí svoje pôsobenie v júli tohto roku. Slovensko bude hostiť v októbri 2009 ministrov obrany členských krajín NATO, ktorí sa v Bratislave zídu na svojom pravidelnom neformálnom zasadnutí.
Organizácia NATO (North Atlantic Treaty Organisation) vznikla po 2. svetovej vojne, keď 4. apríla 1949 podpísalo desať západoeurópskych krajín, USA a Kanada Washingtonskú zmluvu. Hlavný cieľ Aliancie je stanovený v piatom článku zmluvy, podľa ktorého "ozbrojený útok namierený proti jednému alebo viacerým členským štátom v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok namierený proti všetkým".
Základné údaje o Severoatlantickej aliancii (NATO)
- Hlavným cieľom NATO je zabezpečiť medzinárodný mier a bezpečnosť členských krajín.
- Vzniklo na základe Severoatlantickej zmluvy (ktorej 14 článkov platí dodnes); dokument 4. apríla 1949 vo Washingtone podpísali ministri zahraničných vecí USA, Kanady, Belgicka, Dánska, Francúzska, Islandu, Talianska, Luxemburska, Holandska, Nórska, Portugalska a Británie.
- Na vlaňajšom summite NATO v Bukurešti bolo členstvo ponúknuté Chorvátsku a Albánsku. Srbsku aliancia ponúkla začatie "intenzívneho dialógu", ktorý je druhým stupňom k prípadnému členstvu. Kvôli obavám z reakcie Ruska naopak NATO odmietlo uvoľniť cestu k členstvu Ukrajine a Gruzínsku. Kandidatúru Macedónska zablokovalo Grécko pre spor o názov tejto bývalej juhoslovanskej republiky.
- V súčasnosti je členom 26 krajín; v rokoch 1952 až 1982 sa pripojilo Grécko, Turecko (jediný moslimský štát v aliancii), Nemecko a Španielsko, v roku 1999 Česko, Poľsko a Maďarsko a v roku 2004 Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko (okrem plne zapojených členov má NATO i "čiastočne zapojených spoločníkov").
- Podľa piateho článku Severoatlantickej zmluvy (s odvolaním na článok 51 Charty OSN) sa ozbrojený útok na jedného alebo viacero signatárov považuje za útok proti všetkým. NATO ho po prvý raz vo svojej histórii aktivovalo po teroristických útokoch na New York v roku 2001, USA sa ale bez aliančných spojencov dokázali zaobísť.
- NATO sídli v Bruseli, na jeho čele stojí generálny tajomník, ktorým je v súčasnosti Holanďan Jaap de Hoop Scheffer (od roku 2004). Od vlaňajška je jeho asistentom pre obrannú politiku bývalý český minister obrany Jiří Šedivý.
- Aliancia má svoju politickú i vojenskú štruktúru a jednotlivé členské štáty pri nej majú svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslancov) a vojenských zástupcov; Slovensko pri NATO zastupuje exminister obrany František Kašický.
- Najvyšším rozhodovacím a konzultačným orgánom NATO je Severoatlantická rada (zastúpení sú všetci členovia). Rada vytvára pomocné orgány, ktoré plnia jej rozhodnutia. Ďalšími politickými orgánmi sú Výbor pre obranné plánovanie a Skupina pre jadrové plánovanie.
- Najvyšším vojenským orgánom NATO je Vojenský výbor zložený z náčelníkov generálnych štábov členských krajín a spadá pod právomoc hlavných politických orgánov aliancie. Pod výbor patria operačné spojenecké veliteľstvá a Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu.
- Prvou bojovou operáciou proti suverénnemu štátu bolo v päťdesiatročnej histórii NATO bombardovanie vojenských cieľov v Juhoslávii kvôli agresii juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča proti albánskym civilistom v Kosove.
- Prvou operáciou NATO mimo Európy bolo v roku 2003 prevzatie velenia medzinárodných síl ISAF v Afganistane. Aliancia sa ďalej podieľala alebo podieľa na mierových operáciách v Bosne, Kosove a Iraku, ale aj v Albánsku, Macedónsku a Pakistane.
- V roku 2003 schválili ministri obrany NATO radikálnu reorganizáciu veliteľskej štruktúry aliancie, aby bola lepšie pripravená na boj proti terorizmu. Dohodli sa tiež na budovaní síl rýchlej reakcie NATO.
- Najvýznamnejšou politickou udalosťou NATO je summit - stretnutie najvyšších predstaviteľov členských štátov, na ktorom sa formulujú strategické rozhodnutia o bezpečnostnej politike. Prvý summit sa uskutočnil v roku 1957, v roku 2002 ho napríklad hostila Praha a zatiaľ posledný sa konal pred rokom v rumunskej Bukurešti. Slovensko zatiaľ hostilo len zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO.
- vzťahy NATO a Ruska: Spolupracujú v rámci Rady Rusko-NATO, ktorá bola podpísaná v roku 2002 a nahradila predchádzajúci orgán. Konkrétne ide o o boj proti terorizmu, vojenské cvičenia či záchranné práce pri katastrofách. Medzi Ruskom a alianciou už vyvstalo niekoľko krízových okamžikov, ktoré vzťahy ochladili: vojenský úder proti Juhoslávii v roku 1999, rozširovanie NATO, kríza okolo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, plánovaná výstavba protiraketového systému v Česku a Poľsku či rusko-gruzínsky konflikt.
- vzťahy NATO a Slovenska: Pred desiatimi rokmi za vlády Mikuláša Dzurindu Slovensko povolilo prelet lietadiel nad svojím územím pre bombardovanie Juhoslávie. Slovensko zapojilo do viacerých operácií NATO - v Kosove, Afganistane a Bosne.
ČTK
