„Viac sa to nestane, pôjdem správnou cestou, už neodbočím," odhodlane vraví 42-ročná Jana Petrášová z Kremnice. Počas našej prvej návštevy jej veľmi do reči nebolo, prerážal smútok a strach z toho, že príde o strechu nad hlavou. „Nechcem žobrať, nie je mi to príjemné", bola jej prvá reakcia a my sme tomu verili. Tento víkend bola veselšia a párkrát sa dokonca usmiala. Vďaka našim čitateľom.
Keď sme priniesli Janin smutný príbeh, nepredpokladali sme, že sa zdvihne podobná vlna pomoci ako v prípade týranej Tatiany Tóthovej z Veľkého Krtíša a jej štyroch detí. Predsa len, Jana si za svoj problém podľa mnohých, ale aj podľa seba, mohla najmä sama, pretože nikto ju nenútil vziať si pôžičku od nebankovej spoločnosti S.O.S. Financ pri ročnej percentuálnej miere nákladov takmer 40 percent, tobôž za ňu ručiť vlastným bytom. Rok mala splácať úroky vo výške cca 110 eur mesačne a v septembri naraz celú istinu vo výške 3651 eur (110 tisíc korún). Čitatelia sa však opäť nenechali zahanbiť, hoci sme si kládli menší cieľ: aby sa aspoň iní poučili na Janiných chybách.
Keď život dáva facky
Jana vyrastala v detskom domove, a keď neskôr vyhľadala rodičov, dočkala sa len obvinenia, že dokaličila matku pri pôrode. Postavila sa na nohy, aby zabezpečila dcére lepší život.
Finančné problémy sa minulý rok rozhodla riešiť pôžičkou, ale poriadne si neprečítala podmienky. Dnes to vníma ako chybu, uznáva však, že by im nerozumela. Detský domov, bohužiaľ, na riešenie životných problémov svojich chovancov nepripraví, a tak sa stávajú ľahkými obeťami. Emotívne rozhodnutia pri riešení zložitejších životných situácií často prevažujú nad racionálnymi. Možno im to však vyčítať? Kto ich to mal naučiť?
Myslela si, že na splátky zarobí v Česku rovnako, ako keď potrebovala do osobného vlastníctva odkúpiť byt. Vtedy si vybavila neplatené voľno v práci a vonku sa snažila zarobiť viac. Teraz ju však "stopli" choroby - najskôr prišla o vaječníky a maternicu, tesne po uviazaní sa pôžičke ju "odstavil" prasknutý krčný stavec a dve opotrebované platničky. Od operácie je na PN, skončí ako invalid. Jej celý príjem tvorí okolo 239 eur. S pôžičkou od nebankovky tak vznikol problém, ktorý zaváňal stratou strechy nad hlavou.
Sľubujem, že pôžičku si už nikdy nevezmem
Po krátkom čase sme sa rozhodli navštíviť ju znovu. Mali sme pre ňu dobrú správu - istá rodina sa rozhodla zaplatiť podľa splátkového kalendára všetky jej dlžoby voči S.O.S. Financ, čo by garantovalo, že nepríde o byt. Dobrodinci si stanovili aj jednu podmienku: ich identita ostane utajená tak pred čitateľmi, ako aj pred samotnou Janou. Sľúbili sme to a spýtali sa ich na motiváciu. Odpoveď: „Kto veľa dostal, mal by aj veľa dať. V prvom rade nemyslíme peniaze, ale hlavne ľudskú spolupatričnosť. Toľko k našej motivácii. Ostatné už je vecou dôvery."
Jana ostala v šoku. Rada by im potriasla rukou a poďakovala osobne. „Vďaka za takéto gesto sa ani nedá vysloviť. Je to nesmierne veľkorysé. Ďakujem im z celého srdca a sľubujem, že sa už nič také nestane. Nikdy viac si nevezmem pôžičku. Malú ani veľkú."
Dobrú správu sme však nemali len my, ale aj ona - počas týždňa jej pomohli viacerí čitatelia balíkmi s oblečením pre ňu aj dcéru, jedna pani ju navštívila osobne, okrem potravín či oblečenia poskytla aj finančnú čiastku. "V živote som nedostala balík, bolo to prekvapenie," teší sa Jana. Na jej osobnom účte sa za ten čas vyzbieralo vyše 3150 eur (viac ako 95 tisíc korún). Základ, ktorý by ich mal vytrhnúť z najväčšej biedy tak, aby mali na nevyhnutné veci. Z darovaných peňazí zaplatila dlžoby na nájomnom a dcére stravu do školy. O zvyšku má jasnú predstavu: „Peniaze ostanú v banke, v žiadnom prípade ich nebudem míňať na bežnú spotrebu, lebo stať sa môže čokoľvek. Budeme žiť ako doteraz, konečne sa však nemusíme trápiť, či máme na chlieb alebo nájomné."
Pri nakrúcaní príbehu Janina dcéra Miška nebola doma. Je vo veku, v ktorom citlivo vníma reči o chudobe rodiny. Teraz však prišla a poďakovala čitateľom. „Za všetko, čo pre nás spravili, aj za veci, ktoré som od nich dostala." Jana sa pridáva: „Z celého srdca ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi podali pomocnú ruku. Mohli ma odsúdiť, ale nespravili tak. Sľubujem, že ich nesklamem."
Z mailov a telefonátov čitateľov:
Vďaka tomu, čo ste napísali do novín, sa nám podarilo odhovoriť manželkiných rodičov od pôžičky, ktorú chceli z podobnej firmy ako pani Petrášová. (rodina L. z Bratislavy)
Dobrý deň, nevedel som o Jankiných problémoch. Poznám ju dlhé roky a vážim si ju. Ak sa u mňa zastaví, niečo vymyslíme. (pán H. z Kremnice)
Ďakujeme za Janin príbeh. V živote to nemala ľahké a ani sa jej nečudujem, že urobila chybu. Spravila by ju väčšina z nás, keby sme nemali okolo seba ľudí, ktorí by nás naučili žiť tak, aby sme si nezavarili. Pošleme len malú čiastku, nemáme veľa, ale určite nebudeme sami. (rodina S. z Košíc)
Sme ochotní splatiť za pani Petrášovú jej záväzky voči spoločnosti S.O.S. Financ (istinu a zostávajúce úroky). Pre celý postup máme iba jednu podmienku - aby naša adresa ostala dôvernou informáciou iba medzi nami a vami. Voči nej chceme vystupovať ako anonymní darcovia. Prosíme o vyjadrenie, či je možné, aby ste v danej veci urobili sprostredkovateľa. (rodina, ktorá si želá ostať v úplnej anonymite)
ks
Onedlho prinesieme príbeh mladíka z detského domova. Život sa s ním zahráva, jeho majetok tvorí igelitka a pár vecí v nej. Talent na spev a tanec ho obrali aj o strechu nad hlavou. Ako sa to dá, hoci sa ničím neprevinil? Sledujte nás v sobotu.
Pozrite si tiež príbeh týranej Tatiany z Veľkého Krtíša a jej štyroch detí:
Reportáž o tom, ako Tatiane a jej rodine pomohli čitatelia SME:
Osudy človečiny sú nová relácia TV SME, v ktorej sa ľudia spovedajú zo svojich osudov, aby sa z nich poučili iní. Ak ste prežili niečo podobné, prípadne máte trpké životné skúsenosti a chcete sa o ne podeliť s ostatnými, dajte nám, prosím, vedieť na karol.sudor(at)smeonline.sk.

Beata
Balogová
