BRATISLAVA.
Kým priemer v krajinách EÚ je asi 15-percentný, v SR a v Estónskej republike sa pohybuje medzi 25-30 percentami. Stálu komisiu Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie, pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na to dnes upozornila europoslankyňa a predsedníčka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu Anna Záborská.
"Napriek tomu, že už pred viac ako 50 rokmi tento princíp rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu bol v európskych zmluvách, predsa je to napredovanie pomalé. Ak by to išlo týmto tempom ďalej, tak by to ešte trvalo ďalších 70 rokov," uviedla europoslankyňa pre TASR.
Rozdiel v odmeňovaní sa podľa nej začína potom, ako sa žene narodí prvé dieťa. "Vtedy sa tie nožnice začnú otvárať a je to vlastne rozdiel, ktorý ona do konca svojej pracovnej kariéry už nedobehne, hlavne ak by robila stále na tom istom pracovnom mieste," zdôraznila. Vzhľadom na demografickú krízu tiež upozornila, že spoločnosť by mala oceniť rodiny, ktoré majú deti. "Malo by to mať rovnakú váhu a rovnakú cenu ako tí, ktorí sú zaangažovaní, zamestnaní na formálnom trhu práce a takto vytvárajú hodnoty."
Podľa Záborskej nemožno veľký rozdiel medzi odmeňovaním mužov a žien v našom štáte ospravedlňovať tým, že sme postkomunistickou krajinou. "Napríklad v Slovinsku, ktoré je takisto postkomunistickou krajinou, je rozdiel iba šesťpercentný," upozornila. Priblížila, že najvyššie rozdiely v odmeňovaní sú vo finančníctve, konkrétne na najvyšších postoch. "Zaujímavé je, že ženy majú v priemere skoro vo všetkých krajinách EÚ vyššie vzdelanie ako muži, viac žien študuje na vysokých školách a napriek tomu tie ženy majú podstatne nižšie príjmy." Vzhľadom na svoje rodinné záväzky si ženy nielen ťažšie hľadajú prácu, ale aj od samého začiatku súhlasia s tým, že budú menej odmeňované. "Myslím si, že je potrebné zlepšiť informovanosť žien, aby ony trvali na tom, že ich práca bude dostatočne ocenená."
Ako v tejto súvislosti uviedla riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Viera Hanuláková, bolo by vhodné, aby zástupcovia verejného aj súkromného sektora spojili v tejto oblasti sily a aby sa prihlásili ku kampani, ktorú v tomto smere rozbehla pred časom Európska komisia. "Stretneme sa aj so zástupcami Republikovej únie zamestnávateľov a spolu pripravíme isté vyhlásenie," vyjadrila sa k záverom z dnešného zasadnutia stálej komisie. Členov tiež informovala o procese a o ďalšom postupe pri schvaľovaní a príprave Národného akčného plánu na elimináciu a prevenciu násilia páchaného na ženách. Zámerom MPSVR SR je, aby oblasti a problematiky, ktoré boli nastolené v prvom akčnom pláne, boli riešené aj v ďalšom. "Ide o mnohé opatrenia, ktoré si vyžadujú dlhodobý časový charakter. Naším zámerom je ešte rozšíriť oblasti akčného plánu aj na oblasť násilia páchaného na ženách na pracovisku a o problematiku práce s páchateľmi," vysvetlila.
Hanuláková informovala aj o zmene podmienok súťaže "Zamestnávateľ ústretový k rodine", ktorá v rámci ôsmeho ročníka zmenila názov na "Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí". Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré súťaž organizuje od roku 2000, pristúpilo okrem zmeny názvu súťaže aj k novému dotazníku, komentáru k dotazníku, zrušeniu súťažných kategórií a tiež vyhláseniu regionálnych kôl. Od uvedených zmien očakáva, že súťaž bude vo väčšej miere prispievať k motivácii zamestnávateľov vytvárať podmienky pre zosúladenie pracovného, osobného a rodinného života.
