BRATISLAVA. Pre TASR to uviedol sociológ Pavel Haulík s tým, že podľa všetkého má v tomto smere jedinú disciplinovanú voličskú základňu SMK.
"Oni totiž v prvom kole hlasovali tak, ako im stranícke vedenie odporúčalo. Tým ale nechcem povedať, že by sa tak nezachovali aj bez tohto impulzu, ale miera jednotnosti z hľadiska hlasovania tejto skupiny je tu očividná," tvrdí. Domnieva sa, že je to zrejme dané tým, že sa títo voliči cítia ohrození a vtedy sú ľudia oveľa viac disciplinovaní a ochotní riadiť sa tým, čo pokladajú v danom momente za lepšie riešenie.
Haulík pokračoval, že v prípade ostatných strán z prieskumov jasne vyplynulo, že ani najsilnejšie odporúčania nezavážili. "Vždy bola minimálne desaťpercentná časť voličskej základne, ktorá hlasovala za iného kandidáta, než jej odporúčali," povedal Haulík. Za "do očí bijúci" príklad označil v tomto prípade ĽS-HZDS, keď proti odporúčaniu strany hlasovalo v prvom kole prezidentských volieb minimálne 60 percent voličov hnutia. "Odporúčanie je určitým signálom, ale volič rozhodne nie je v polohe, že by sa ním striktne riadil. Spolieha sa skôr na vlastný úsudok," uviedol.
Sociológ pritom považuje za mylnú predstavu, že ak si politická strana s veľkým vplyvom vyberie kandidáta, tak ten je automaticky vnímaný ako víťaz. "Už to, že najsilnejšia politická strana Smer-SD v druhých prezidentských voľbách po sebe nemá vlastného kandidáta, signalizuje, že nie je také jednoduché ho vybrať," konštatoval. Voľbu považuje za akýsi kompromis medzi tým, kto má šancu byť zvoliteľný a tým, ako ho podporujú politické strany. "Kandidát na prezidenta musí byť pre veľkú časť voličov prijateľný a až potom môže zavážiť podpora politických strán. Ale jedno bez druhého nejde, aspoň tak to na Slovensku funguje," uzavrel.
Podľa sociologičky Silvie Porubänovej majú predvolebné odporúčania vyslovene deklaratívny charakter. "Má to význam najmä pre neúspešných kandidátov, keďže ide o vyhlásenie, ktoré ich nejakým spôsobom zviditeľňuje a naznačuje ich budúce smerovanie. No pre reálne rozhodovanie sa voliča v konkrétnej situácii to asi žiaden význam nemá," pripustila. V konečnom dôsledku, a to sa podľa nej ukázalo aj v prvom kole, napriek všetkým odporúčaniam rozličných aktérov sa každý rozhoduje sám za seba. "A v tomto druhom kole si myslím, že to bude platiť dvojnásobne," dodala pre TASR Porubänová.
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si myslí, že z hľadiska autorít majú najväčší vplyv odporúčania predsedu vlády SR Roberta Fica. "On môže časť voličov Smeru-SD, ktorých zatiaľ Ivan Gašparovič neoslovil, nahnať do tábora jeho priaznivcov," povedal. Ján Slota podľa jeho slov síce "naháňa" nacionalistické hlasy v prospech úradujúceho prezidenta, ale rovnako tým posilňuje aj volebnú podporu Ivety Radičovej v prostredí maďarských voličov. "Svoj vplyv môžu ešte prejaviť niektoré mimovládne organizácie, známe osobnosti, intelektuáli či športovci," povedal pre TASR.
Neúspešní prezidentskí kandidáti sa po prvom kole volieb postavili k druhému (4.4.) rôzne. Kým František Mikloško a Dagmara Bollová deklarovali, že voliť nepôjdu, Zuzana Martináková a podporovateľ Milana Melníka Vladimír Mečiar nechávajú rozhodnutie na voličoch. Konkrétne stanovisko ponúkol len Milan Sidor, ktorý bude voliť súčasnú hlavu štátu.
