KOŠICE. Spolu 412 smrteľných pracovných úrazov sa v rokoch 2004 - 2008 stalo na Slovensku v organizáciách podliehajúcich dozoru inšpekcie práce. V 92 prípadoch potvrdila inšpekcia zodpovednosť zamestnávateľa, 118 ráz sa tak stalo zavinením zamestnanca a zvyšok - 202 úrazov s tragickým následkom spôsobili iné príčiny.
Ako spresnila dnes pre TASR k štatistickým údajom hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) so sídlom v Košiciach Slavěna Vorobelová, najčastejšou príčinou smrteľných úrazov zo strany zamestnávateľa (40) bola v hodnotenom období nesprávna organizácia práce a chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie alebo zabezpečenie. Zamestnanci si ich spôsobili hlavne používaním nebezpečných pracovných postupov (117) vrátane neoprávneného konania. Len v jednom prípade sa tak stalo nepoužívaním ochranných prostriedkov. Významne sa na smutnej štatistike smrteľnej pracovnej úrazovosti podieľalo ohrozenie inými osobami, ako sú odpútanie pozornosti, žarty, hádky a iné nebezpečné konania.
Celkove, informovala ďalej Vorobelová, riešili inšpektori NIP za posledných päť rokov 50.665 pracovných úrazov. Okrem 412 smrteľných sa 1015 skončilo ťažkou ujmou na zdraví a 4455 zamestnancov bolo práceneschopných (PN) najmenej 42 dní. Ostatných, menej závažných úrazov bolo 43.393. Napriek tomu, že počet pracovných úrazov za posledné roky stúpol, miera úrazovosti v prepočte na 100.000 zamestnancov klesá.
Vorobelová pripomenula, že rok 2009 je rokom, v ktorom si pripomíname 40 rokov činnosti inšpekcie práce na Slovensku. Za toto obdobie sa stalo 7706 smrteľných pracovných úrazov a inšpektori prešetrili celkove 1.753.830 prípadov. Počet dní práceneschopnosti klesol z vyše 1,8 milióna v roku 1969 na takmer 688.470 v roku 2007.
Pri príležitosti uvedeného výročia sa 25. marca 2009 konalo v Nitre za prítomnosti ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej slávnostné odovzdávanie ocenení inšpektorom za ich dlhoročnú prácu. Z rúk generálneho riaditeľa NIP Andreja Gmittera si ocenenie prevzalo 26 zamestnancov.
História inšpekcie práce sa začala písať v roku 1969, keď nadobudol účinnosť zákon o štátnom odbornom dozore nad pracovnou bezpečnosťou. Postupným vývojom, zmenami legislatívy a harmonizáciou slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie, vyplývajúcej zo vstupu Slovenska do EÚ, sa dospelo až k dnešnej podobe zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
"Inšpektori práce sú každý deň v kontakte so zamestnávateľmi aj zamestnancami. Keďže dokonale poznajú problematiku, ktorá pre svoju zložitosť spôsobuje zamestnávateľom, hlavne malým a stredným podnikom, mnohokrát problémy pri aplikácii zákonov v praxi, inšpektori kedykoľvek poskytnú bezplatne kvalitné poradenstvo, ako najúčinnejšie dodržiavať pracovnoprávne predpisy, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, vrátane záväzkov z kolektívnych zmlúv, pracovných podmienok žien, mladistvých a zdravotne postihnutých, či zákazu nelegálnej práce," zdôraznila Vorobelová.
Dodala, že cieľom inšpekcie práce nie je udeľovať finančné postihy zamestnávateľom, ale je v záujme všetkých, či už zamestnávateľov, zamestnancov alebo celej spoločnosti, aby sa tieto predpisy dodržiavali, pretože pri ich porušovaní dochádza často k závažným pracovným úrazom. "Za každým je konkrétny človek, jeho rodina a blízki. Sú to straty nielen na zdraví, ale aj finančné, s nepriaznivým ekonomickým dopadom pre celú spoločnosť."
V súlade so stratégiou EÚ v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na roky 2007 - 2012, rozpracovanou v národnej koncepcii bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR na roky 2008 - 2012, je pre nasledujúce obdobie pred orgánmi inšpekcie práce úloha inšpekčnou a poradenskou činnosťou prispievať k zníženiu počtu pracovných úrazov o 25 %.
