NITRA. Tradícia Veľkonočných sviatkov na Slovensku sa pomaly vytráca a nahrádza ju umelé zavádzanie anglosaských a germánskych zvykov. Mladá generácia už tradičné veľkonočné a jarné zvykoslovie nepozná, domnieva sa etnografka Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre Eva Kollárová.
Múzeum dnes pripravilo pre deti základných škôl podujatie, cieľom ktorého bolo predstaviť deťom tradíciu Veľkonočných sviatkov. Tie sa v minulosti na západnom Slovensku spájali s jarným zvykoslovím, ktoré vychádzalo z roľníckej kultúry. "Roľníci na jar zakladali úrodu a od toho, ako ju založili, sa odvíjali zberové práce a prosperita. S poľnohospodárskymi prácami bola spojená určitá mágia, ktorou si chceli roľníci zabezpečiť bohatú úrodu. Zaujímavé a dôležité bolo spájanie tejto magickej kultúry s kresťanskou," uviedla Kollárová.
Veľkonočné tradície v nitrianskom regióne a na celom západnom Slovensku mali svoje špecifiká, ktorými sa región odlišoval od stredného a východného Slovenska. Na západnom Slovensku sa tradične šibalo, polievanie bolo len okrajové a málo praktizované. "Na strednom a východnom Slovensku zasa šibáky ani nepoznali, tam sa polievalo," tvrdí etnografka. Šibáky upletené z mladého vŕbového prútia, ktorými šibači šibali, mali ženám dodať sviežosť, ohybnosť. "Určite to nebolo trestanie žien," komentuje tento u žien neobľúbený zvyk Kollárová.
Rozdiely medzi regiónmi boli aj v jedlách, hoci varené vajíčka nemohli chýbať na žiadnom stole na celom Slovensku. "Pre nitriansky región s prosperujúcim poľnohospodárstvom bola typická údená šunka, bez tej nemohli byť sviatky. K nej chlieb, chren, klobásy, slanina, červené a biele víno, pálenka. Tradičné veľkonočné koláče boli z kysnutého cesta, typický bol makový, orechový a tvarohový závin. Žiadne zemiaky, zemiakový šalát či iné jedlá, ktoré už dnes sprevádzajú veľkonočné sviatky," zhodnotila Kollárová.
Rozdielne sa pristupovalo v minulosti i k šibačkám, na ktoré šibači vyrazili skoro ráno. Ako výslužky dostávali surové vajíčka, z ktorých sa na večernej zábave uvarila praženica. Podľa etnografky súčasné výslužky, čokoládové zajačiky, kuriatka či kindervajcia nemajú s tradíciou na Slovensku nič spoločné a sú výsledkom komercionalizácie sviatkov. "Napríklad zajačiky pochádzajú z germánskej kultúry, ktorá mala bohyňu jari Ostaru a symbolom plodnosti boli práve zajace," uviedla Kollárová. Tradícia šibačiek podľa jej slov zaniká už aj na dedinách. "Niekedy chodili celé partie so šibákmi a spievali. Dnes už chodia len folklórne súbory s nacvičeným programom, je to také nasilu," uviedla
