STARÉ HORY. Potvrdzujú to poznatky z dlhodobého výskumu ich populácie v pohoriach stredného Slovenska. Vyzerá to tak, že ich aj na Slovensku čaká podobný osud ako v susedných Čechách, kde v súčasnosti prežíva už len niekoľko jedincov týchto vtákov.
"Pred polstoročím žilo na vhodných lokalitách v horských oblastiach Slovenska približne 3000 kohútov tetrova hlucháňa. Teraz, opierajúc sa o dlhodobý monitoring, ale aj o zistenie počas poslednej zimy, žije už len asi 500 kohútov. Takýto nízky počet je z genetického hľadiska hraničný, a ak sa v nasledujúcich rokoch ešte zníži, tak hlucháne u nás naozaj vyhynú," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Dodal, že na viac ako štvrtine zo 43 dlhodobo skúmaných tokanísk tetrova hlucháňa v rokoch 1981 až 2008 zaznamenali až vyše 50-percentný úbytok kohútov. Počas spomínaného obdobia vymreli hluchánie populácie až na asi štvrtine výskumných plôch. Negatívnym príkladom je aj pohorie Starohorských vrchov. Ešte pred desiatimi rokmi tam žilo dvanásť kohútov a osemnásť sliepok, ktoré sa schádzali na šiestich tokaniskách. Ich počet dramaticky klesol, zostali tam len dva staršie kohúty a štyri sliepky. A tak populácia tetrova hlucháňa v tomto pohorí stojí na pokraji pomyselnej priepasti vyhynutia.
Na vymieranie tetrovov majú negatívny dopad viaceré faktory. Tieto vtáky sú úzko viazané na lesné porasty pralesovitého rázu, a preto im silne rozpracované umelé lesné ekosystémy s nevhodným drevinovým zložením nevyhovujú. Zvýšená turistika v pásme lesa, pytliactvo a nadmerný zber lesných plodov vyrušujú veľmi plaché hlucháne najmä v letnom a v jesennom období. Negatívne pôsobia na lokálne populačné jednotky tetrova hlucháňa aj prirodzení predátori - líška obyčajná, kuna lesná, kuna skalná, medveď hnedý, jastrab lesný, krkavec čierny a sojka škriekavá. Tým padnú často za obeť celé násady vajec, a tak sú prírastky tetrovov veľmi nízke, konštatoval Saniga.