BRATISLAVA. dnutia o podstúpení interrupcie.
V návrhu sa uvádza, že týmto priestorom má byť aj trojdňová lehota pre ženu po kvalifikovanom poučení. "Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie naviac v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie," domnieva sa opozičný poslanec.
Zároveň pripomína, že pri interrupcii vždy prichádza k ukončeniu nevinnej formy ľudského života, preto má spoločnosť právo preferovať pokračovanie tehotenstva pred jeho ukončením. "Ľudský plod je bytosť, ktorá môže stratiť budúci úplný ľudský život presne taký život, aký žijeme teraz my. Ťažko si možno predstaviť, že by strata predmetu takého významu, strata hodnoty, ktorá je pre nás tou najdôležitejšou na svete, nemala mať žiadnu morálnu váhu," upozorňuje.
Návrh novely zavádza aj spomínané kvalifikované poučenie ženy lekárom, ktorého cieľom je ponúknuť v ťažkej životnej situácii alternatívu k interrupcii. V posledných rokoch prišlo k viacerým legislatívnym zmenám (napr. k zavedeniu utajených pôrodov, zmene a zrýchleniu procesu osvojenia), ktorých úlohou bolo vytvoriť možnosť pre ženu v ťažkej sociálnej situácii, aby nemusela niesť bremeno výchovy dieťaťa. Rovnako mnohé mimovládne organizácie začali poskytovať konkrétnu materiálnu a psychologickú pomoc pre ženy, ktoré si zvolili pokračovanie tehotenstva.
Problematika interrupcií bola v minulom roku v politike viackrát skloňovaná. Ešte v decembri 2007 totiž Ústavný súd SR vo svojej najstaršej kauze rozhodol, že vyhláška ministerstva zdravotníctva (MZ) z roku 1986, povoľujúca interrupcie do 24. týždňa tehotenstva z genetických dôvodov, nie je v súlade s Ústavou SR. Vyhláška išla nad rámec platného interrupčného zákona, ktorý umožňuje potrat do 12. týždňa tehotenstva. Z tohto rozhodnutia následne vyplynula úloha pre NR SR prijať takú novelu interrupčného zákona, ktorá by odstránila tento stav.
Z rokovania parlamentnej schôdze však bol v priebehu prvého polroka 2008 návrh novely interrupčného zákona viackrát stiahnutý. V pléne napr. neuspela novela z dielne KDH, pod ktorú sa podpísala aj poslankyňa ĽS-HZDS Ľudmila Mušková. Podobne ako v jej súčasnom návrhu mala byť žena rozhodnutá pre interrupciu lekárom oboznámená s alternatívnymi možnosťami. Argumentom na vyradenie návrhu z programu schôdze bol fakt, že na vlastnej verzii novely pracuje MZ.
Hotovým návrhom rezortu sa už v júni 2008 zaoberala Legislatívna rada vlády. Podľa ministerstva by mohla žena v prípade geneticky chybného plodu podstúpiť interrupciu do 24 týždňov trvania tehotenstva. Táto šesťmesačná lehota by tak bola zakotvená aj v zákone a nielen vo vyhláške rezortu. Na rokovanie vládneho kabinetu však tento materiál nebol stále zaradený.
Ešte v máji 2008 sa poslanci zaoberali aj tzv. malou novelou zákona o prerušení tehotenstva z dielne poslancov Lipšica, Pavla Hrušovského (KDH) a Muškovej. Jej cieľom bolo podobne ako v súčasnosti dať žene čas 72 hodín na to, aby svoje rozhodnutie podstúpiť interrupciu zvážila. Lekár by bol zároveň povinný informovať ženu o fyzických a psychických rizikách a o práve získať sonogram. Novela zároveň menila termín "prerušenie tehotenstva" na "ukončenie tehotenstva". Návrh opäť neprešiel.
