Výsledky druhého kola voľby prezidenta nájdete tu - kliknite! V bratislavskej „jednotke“, teda v časti Staré Mesto, bola najvyššia volebná účasť na Slovensku a ďalším trom stačila na umiestnenie medzi prvými desiatimi. Výnimkou je iba piaty okres – obyvatelia Petržalky, Čunova, Jaroviec a Rusoviec sú stále schopní účasti iba okolo celoštátneho priemeru. Ak sa zopakuje scenár spred dvoch týždňov, prvé výsledky by sme mohli poznať už hodinu po zatvorení volebných miestností, približne o jedenástej večer. Štatistický úrad pred dvoma týždňami vtedy zverejnil na webe údaje skoro z tretiny okrskov. Ďalšie naskakovali každých desať minút.
BRATISLAVA. Historicky najmenší rozdiel medzi favoritmi v prvom kole aj predpoklady analytikov naznačujú, že by sa dnešné hlasovanie mohlo skončiť pomerne tesným rozdielom. Nedá sa vylúčiť ani výsledok taký tesný, že by vyvolával pochybnosti kandidátov i voličov.
Ústava hovorí, že v druhom kole je za prezidenta zvolený „kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov“. Aj jediný hlas teda môže rozhodnúť. V prvom kole bolo neplatných 17tisíc hlasov – občas aj pre príliš veľké „X“ na hlasovacom lístku.
V roku 1999 bol rozdiel medzi víťazom Rudolfom Schusterom a Vladimírom Mečiarom priepastný, takmer 434-tisíc hlasov. V roku 2004 Gašparovič porazil šéfa HZDS o 357-tisíc hlasov. Pred piatimi rokmi však Gašparovič do druhého kola postúpil len o fúz, favorita Eduarda Kukana predstihol len o 3644 hlasov. Kandidát SDKÚ sa výsledok spochybniť nepokúsil. František Mikloško vtedy dostal len o 27 hlasov viac ako Martin Bútora.
Komisia už nič nezmôže, iba Ústavný súd
Hoci je to Ústredná volebná komisia, ktorá zaznamenáva sťažnosti a vyhlasuje výsledky volieb, podľa jej zapisovateľky by v prípade pochybností o platnosti výsledku bola mimo hry. „Keby to niekto napadol, napadol by to na Ústavnom súde a to už je otázka pre nich,“ povedala Lívia Škultétyová. ÚVK podľa nej nemá žiadnu kompetenciu výsledok skúmať, a „musí ho prijať taký, aký bol zistený zo zápisníc“.
Čo hrozí, keď bude rozdiel tesný
jeden z kandidátov by sa mohol sťažovať na Ústavnom súde
ten by posudzoval, či sťažnosť prijme
pokiaľ áno, mal by rozhodnúť do 15. júna, keď nový prezident zloží sľub, ale lehotu nemá stanovenú
keby to nestihol, mohol by sľub odložiť
Ústavný súd by mohol výsledok volieb, ktorý vyhlási Ústredná volebná komisia, zrušiť
v takom prípade by sa voľby opakovali prvým kolom.
Hromadné prepočítavanie všetkých hlasov by sa však ko konať nemalo, myslí si Jozef Vozár z Ústavu štátu
a práva SAV. „Sťažnosť nemôže mať všeobecný charakter. Musí mať adekvátne odôvodnenie.“
Sťažnosť typu „získal som len o 50 hlasov menej, žiadam prepočítanie hlasov“, neobstojí. Uspieť by mohla len konkrétna námietka: „V okrskoch, kde mám najvyššiu podporu, volebné komisie nedovolili hlasovať konkrétnym ľuďom“, alebo, že v niektorom okrsku boli napríklad lístky pozmenené v neprospech určitého kandidáta.
Pozor na prípadné manipulácie volieb si chce dať SDKÚ. Chystala sa monitorovať 143 rómskych osád v Prešovskom kraji. Tvrdí, že ktosi ponúkal Rómom za jeden hlas tri eurá.
Sudcovia už lístky rátali
Vozár hovorí, že nálezov Ústavného súdu, kde sa preratúvali lístky, bolo viac. Išlo však o komunálne, nie o prezidentské voľby. Aj pri celoštátnych voľbách riešil Ústavný súd sťažnosti – keď pred prezidentskými voľbami 2004 v STV prehovoril v čase moratória premiér Mikuláš Dzurinda a keď to isté urobil Ivan Gašparovič pred parlamentnými voľbami v roku 1998.
V prípade, že by sa na súd dostala odôvodnená sťažnosť, sudcovia v Košiciach by v zmysle zákona dostali potrebné doklady – teda zápisnice, ale aj hlasovacie lístky z daného obvodu. V niektorých prípadoch pri sťažnostiach voči komunálnym voľbám ich dokonca osobne posudzovali a rátali. Súd nemá žiadne termíny, počas ktorých sa musí sťažnosťou zaoberať.
Pokiaľ by však podľa právnika bola sťažnosť vážna a porušenie zákona mimoriadne, nemožno vylúčiť odloženie sľubu prezidenta až do chvíle, kým súd nerozhodne. Vozár hovorí, že pokiaľ by Ústavný súd zistil nezrovnalosti, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok hlasovania, mohol by zrušiť celé voľby a museli by sa vypísať nové voľby vrátane prvého kola.
V prípade rovnosti hlasov, ktorá je štatisticky takmer vylúčená, by bol postup jasný. Podľa Škultétyovej i Vozára by predseda parlamentu musel vyhlásiť nové voľby, ktoré by sa začali prvým kolom.
Východ nevolí už desaťročie
V niektorých regiónoch veľmi nezáleží ani na tom, kto kandiduje za prezidenta, ľudí to nezaujíma. Nižšia volebná účasť je tam už tradíciou.
BRATISLAVA. Desať rokov od prvej priamej voľby prezidenta je zjavné, že záujem o ňu v jednotlivých regiónoch Slovenska nie sa príliš nemení. Iba niekoľko zo 79 okresov má stabilne vysokú volebnú účasť.
Z porovnania účasti v prvých kolách troch prezidentských volieb vyplýva, že relatívne najviac ľudí volí v okresoch Turčianske Teplice a Tvrdošín. Vo všetkých prípadoch sa tieto okresy umiestnili medzi piatimi najlepšími.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Oveľa viac je okresov, ktoré v tomto rebríčku pravidelne obsadzujú spodné priečky. Veľmi nízka alebo dokonca najnižšia volebná účasť je príznačná pre východoslovenské okresy Trebišov, Michalovce a Snina, etnicky zmiešané územia na juhu krajiny a dva okresy na Záhorí – Skalica a Senica. Málokedy sa niektorý z nich umiestnil vyššie ako v prvej päťdesiatke.
Bratislava sa zmenila
Asi najväčším prerodom z tohto hľadiska prešla Bratislava a jej blízke okolie. Ešte v roku 1999 všetkých päť okresov hlavného mesta zaznamenalo takú volebnú účasť, že sa mohli umiestniť iba v poslednej desiatke. V roku 2004 si prvý bratislavský okres vyslúžil už 15. miesto a aj ostatné si o čosi polepšili. K zlomu však došlo až pred dvoma týždňami.
Ako voliť
volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 22.00
vo svojom volebnom okrsku vám stačí občiansky preukaz
ak volíte mimo, musíte mať voličsky preukaz
na lístku označíte kandidáta znamienkom X
lístok dáte do obálky, zalepte a vhoďte do urny
Spoluautor knihy Slovensko a jeho regióny Vladimír Krivý hovorí, že na vysvetlenie volebného správania obyvateľstva regiónu nestačí jeho etnické alebo náboženské zloženie a sociálnoekonomická situácia.
„Je tam ešte niečo špecifické – to, aký jazyk lídrov si predstavujú a čo od nich očakávajú.“ V Bratislave a jej okolí si podľa neho lídrov predstavujú úplne inak.
Záujem o voľby klesá
Na prvej priamej voľbe prezidenta v roku 1999 sa zúčastnilo takmer 74 percent voličov. V druhom kole to bolo ešte o čosi viac – 75,5 percenta. Odvtedy je to však iba podstatne menej. V roku 2004 malo prvé kolo 48percentnú účasť a druhé ešte nižšiu. Pred dvoma týždňami to bolo ani nie 44 percent. Dnes by sa účasť podľa doterajšieho vývoja nemala výrazne odlišovať od prvého kola.
Jozef Čavojec
Víťaza spoznáme po polnoci
Prvé výsledky by mohli byť na stránke Štatistického úradu už do hodiny po zatvorení volebných miestností.
BRATISLAVA. Rovnako ako počas prvého kola prezidentských volieb, aj teraz si môžeme prezerať priebežné volebné výsledky už krátko po zatvorení volebných miestností. Štatistický úrad zriadil špeciálnu volebnú stránku www.volbysr.sk.
Výsledky na volbysr.sk
Tretinu výsledkov môžeme očakávať o jedenástej
väčšinu už o pol jednej
kompletné neoficiálne výsledky o druhej hodine ráno
oficiálne výsledky úrad potvrdí zajtra doobeda.
V prvom kole bola drvivá väčšina výsledkov známa o pol jednej, teda dve a pol hodiny po zatvorení volebných miestnosti. Na približne päť percent hlasov, zrejme z najväčších okrskov, sa ešte čakalo do druhej po polnoci. Vtedy sa na stránke objavili už aj kompletné, neoficiálne výsledky. Ústredná volebná komisia ich pred obedom už len oficiálne potvrdila.Sčítanie hlasov by mohlo byť pri dvoch kandidátoch ešte o čosi rýchlejšie.
Najmenšie okrsky by mohli svoje výsledky uzavrieť aj za desať, pätnásť minút. V prvom kole stihli niektoré výsledky uzavrieť i odovzdať už do polhodiny. Spomaliť prácu by teraz mohla iba oveľa vyššia účasť, tú však analytici nepredpokladajú.
Vydrží webstránka volbysr.sk zvýšenú záťaž používateľov? Minulé roky s tým mala problém, teraz sa úrad poistil. Zaplatil si ochranu serverov pred neprimeranou záťažou. Sú pre ne pripravené aj záložné servery, dodávateľ garantuje dostupnosť 98,5 percenta.
Prvú skúšku pred dvoma týždňami stránka volbysr.sk zvládla. Servery fungovali svižne aj v čase, keď bol po zatvorení volebných miestností najväčší záujem. Ich ochrana počas volieb bude stáť daňových poplatníkov 20tisíc eur a zmluva je podpísaná aj na ďalšie voľby, ktoré budú do konca tohto roka.
Tomáš Ulej
