Časť administrátorov blogov SME už v piatok uzatvárala stávky, koľko článkov vznikne prvý deň po voľbách. Pod dvadsať netipoval nikto, pondelok má byť ešte plodnejší. Bolo jasné, že viacerí sklamaní blogeri pretavia svoj hnev aj do písania, z čoho vyplývalo, že služba bude musieť byť ostražitá a pripravená na zásahy. Realita to potvrdila, nedeľa bola na články o prezidentských voľbách naozaj bohatá. Niektorí použili v titulkoch vulgarizmy ako zo štvrtej cenovej. Ich články tu nelinkujeme, prinášame prehľad z tých ostatných.
Zaujímajú vás podrobné výsledky volieb? Kliknite sem.
Ako prvý hneď po skončení moratória (platilo aj na blogoch, hoci si o ňom myslíme svoje a hoci s nami takzvanou Ficovou fintou vybabral napríklad Ondrej Dostál) reagoval Juraj Koiš. Voľby stihol vďaka meškaniu Baracka Obamu. Za príčinu Radičovej prehry označil to, že „bola až príliš nekonfliktná a kultivovaná. A táto alternatíva sa ukázala byť pre väčšinu neprijateľná."
Valerián Valášek len dve minúty po uzavretí volebných miestností zverejnil článok, končiaci sa slovami: „Tak či onak, či už vyhral jeden, alebo druhý, Slovensko prehralo."
Dobrú noc, Slovensko, a progresívna politická kultúra
Stella Hanzelová tvrdí, že „Slovensko sa ešte dlho neprebudí, slotovčinu nám vtĺkali odmala a zaberá, je v nás hlboko zakorenená... Stačí sa pozrieť na mapu hlasovania voličov v zaostalejších oblastiach s pevne zakorenenými tradíciami."
Lekár Jozef Klucho prezidentom nadšený nie je. „Slovensko má na ďalších päť rokov bývalého komunistu, ktorý myslí náhodne a preteká závodne, nevie si zapamätať ani mená svojich bývalých spolustraníkov, ktorí mu na prezidentskú kampaň zbierali podpisy." Nakoniec dodáva: „V mene Fica i Mečiara i Slotu Jána. Amen. Dobrú noc, Slovensko!"
Novinár Juraj Kušnierik na blogu časopisu .týždeň oznamuje: „Jediné, čo ma počas druhej volebnej noci potešilo, bol takmer milión ľudí, ktorí odovzdali hlas Ivete Radičovej. Je to prekvapivo veľa, vzhľadom na nudnú kampaň kandidátky a jej neochotu zaujať akýkoľvek jasnejší postoj k čomukoľvek. Len sa usmievala, nebojovala, neprekvapovala, neinšpirovala. Škoda. Napriek tomu nás bolo milión. Hurá!" Radosť nemá: „Niet dôvodov k radosti. Nenávistný Fico, Hlúpy Gašparovič, Chrapúň Trubač. A 1.230.000 ľudí, ktorým sa to páči."
Juraj Draxler označil volebnú kampaň za nudnú a píše: „Slovenská politika má niektoré črty, z ktorých by si vyspelé demokracie mohli zobrať príklad. Zvlášť tie anglosaské." Dodáva: „Povedzme si úprimne, je lepšia nudná kampaň ako prehnaná agresivita, s akou si to rozdávajú napríklad v amerických prezidentských voľbách? Tam je úplne bežné, že rôzne „neoficiálne" skupiny zaplatia reklamu, ktorá protikandidáta očierňuje pre Európana neuveriteľným spôsobom." Draxler tvrdí, že „slovenskí politici tiež, čo mi je zvlášť sympatické, oveľa menej narábajú s manželkami ako s príveskami politickej kariéry. Na Slovensku sú manželky ústavných činiteľov na očiach oveľa menej ako v mnohých iných krajinách. Prevládajúca politická kultúra im neberie právo na vlastný život. Veľa postupne zmenia médiá. Napríklad pokrytecké moralizátorstvo patrí medzi hlavné marketingové črty bulváru." Myslí si, že zatiaľ má Slovensko v niektorých črtách politickú kultúru oveľa progresívnejšiu ako niektoré „staré demokracie".
Slovensko ako malý národ a porážka na hlavu
Ivan Baláž Kráľ tvrdí, že vo voľbách sa Slováci ukázali ako MALÝ NÁROD. „Národ, ktorý si nezaslúži byť slobodný, pretože mu vyhovuje totalitné usporiadanie. Vyhovuje mu prezident, ktorý je nekompetentný, verejne klame, rozdeľuje spoločnosť na základe národnosti. V kampani sa nehanbí ticho akceptovať špinavé praktiky radikálov. Hovorí, že je občianskym kandidátom, a nebadane sa vyznáva z citov k strane ako Husák v čase totality. Takýto víťaz vie, že nevolili jeho, ale dominantnú stranu. Vie, že jeho víťazstvo je hanebné. A takému víťazstvu sa netľapká."
Marek Jusko na blogu .týždňa vysvetľuje, že Gašparoviča drvivá väčšina volila z nevedomosti. „Veľa, hlavne mladých ľudí, jednoducho nevie, čo má Gašparovič za sebou." Myslí si, že dostať sa z tohto stavu možno len dvoma spôsobmi: „Buď radikálne zvýšime vzdelanosť a zlepšíme vzdelávací proces (hlavne po personálnej stránke), alebo sa tu všetko rozkradne a zobudíme sa až vtedy, keď nám to bude padať celé na hlavu ako v roku 1998."
Jozef Neoral je s výsledkami spokojný, hoci jeho favoritka nevyhrala. Píše: „Spokojný som s tým, že výsledok volieb mi znovu potvrdil, na ktorej strane názorového spektra je moje miesto. Na tej dosiaľ menšinovej, na ktorej zotrvávam a zotrvať chcem aj naďalej. Nie však preto, že je menšinová, ale preto, že nie je vypočítavá a spiatočnícka. Aj naďalej teda budem voliť nie tých, čo majú reálne šance byť zvolení, ale tých, ktorých voľba je vecou môjho svedomia."
Miroslav Haviar spochybňuje slová tých, ktorí výsledok Radičovej považujú za úspech: „Za jediný Radičovej úspech môžeme považovať získanie všetkých opozičných hlasov. Pomer 56 : 44 je totiž pomer preferencií koalície a opozície. Nedokázala však získať ani jeden hlas z druhého tábora a zlyhala vo väčšej mobilizácii tých, ktorým sa voľakedy hovorilo mlčiaca väčšina. Tu ju jej súper porazil na hlavu."
Obama by u nás nemal šancu a provinčnosť
Miroslava Trungelová si myslí, že „taký Obama by u nás nemal šancu... Nevravím, že všetci išli do volieb voliť pod heslom "len nie ženu", ale určite je aj taká možnosť. Tieto praktiky zo stredoveku sú v dnešnej dobe trocha na hlavu."
Martin Stančík vyzýva: „...nepadajme na duchu, boj s boľševizmom nevzdávajme a dovidenia o rok, priatelia!"
Samuel Marec vraví, že sa má dobre, akurát „v prezidentskom úrade budeme mať ďalších päť rokov človeka, ktorého rozhľad, rečnícke, štátnické aj osobnostné predpoklady pasujú akurát na starostu Poltára. Inak si ale myslím, že máme presne takého prezidenta, akého sme si zvolili, a k zvoleniu mu, samozrejme, blahoželám, lebo slušní ľudia to tak robia. A Metallica hrá... And Justice For All."
Jozef Drahovský oceňuje Radičovej nadhľad, „s akým vo voľbách prijala nie veľmi výraznú, ale prehru a zagratulovala víťazovi." Dávid Winkler si zase myslí, že „slovenská tragédia pokračuje, a to minimálne do roku 2014." Peter Jedlička vraví, že „každé voľby sú pohľadom do zrkadla. Obraz, ktorý sme včera zazreli v zrkadle, je smutný a trochu desivý, aj keď nie neočakávaný." Matúš Macurák pritvrdil: „Mohli sme si vybrať prezidenta, ktorý by bol hrdým a reprezentatívnym prvým občanom. Miesto toho sme sa prihlásili k provinčnosti a malosti a ukázali, že nie sme zodpovednými občanmi, ale poddanými, na ktorých sa nedá inak, iba bičom."
Peter Krško ironicky poďakoval 1 234 787 spoluobčanom „za to, ako ste volili. Za to, že najbližších päť rokov bude prezidentom senilný starec, ktorý bez toho, aby to nemal napísané, nepovie správne ani svoje meno. Za to, že na čele štátu bude človek, ktorý bol dlhé roky poslušným sluhom V. Mečiara, človek, ktorý nerešpektoval ústavu, ktorú sám napísal. Za to, že prezidentom bude klamár. Naozaj, z hĺbky svojho srdca vám srdečne ďakujem."
Nenadávajme a premýšľajme
Maroš Pavlovič obom kandidátom napísal otvorený list, v ktorom im gratuluje. Tomáš Dzurenda vidí jediný dôvod prehry Radičovej „v nevyzretosti Slovenska. Sme ešte stále krajinou, kde vulgárny banský inžinier Slota presvedčí viac sympatizantov ako sociológ Bútora." Arpad Vincze dodáva zaujímavú vec: „Tieto voľby majú ešte jedného porazeného, na ktorého príklade sa ukazuje, že treba byť trpezlivý. Je ním Vladimír Mečiar." Andrej Krištúfek končí svoj článok slovami: „Bodaj by sme na Slovensku mali viac Maďarov. Možno by to dopadlo inak."
Jozefovi Rajtarovi prekáža, že „súboj... sa ledva skončil a už Radičovú okrikuje komanč (Eduard Kukan, pozn. autora) z jej vlastnej strany. Duch našej komunistickej minulosti takto stále straší a nielen v podobe našej súčasnej koalície, ale, bohužiaľ, naprieč politickým spektrom."
Ivan Holko je za zmierlivý tón. Chcel by, aby ľudia, sklamaní z výsledkov, nenadávali, ale premýšľali: „Špekulovať o výsledku nemá zmysel a znižovať sa k osočovaniu podporovateľov víťaza je nielen nefér a úbohé, ale s demokraciou nemá nič spoločné. Radšej sa vráťme z očakávania malého zázraku späť do reality." Dodáva: „Ono sa vlastne nič mimoriadne nestalo a napokon to ani nič mimoriadne pre nás neznamená. Ani víťazstvo Radičovej by nezmenilo politickú situáciu bez ďalšej kopy práce, tak ako víťazstvo Gašparoviča neznamená koniec."
Kňaz Miroslav Lettrich píše: „Prehrali sme voľby. Už dávno pred druhým kolom. Sklamaným voličom chcem povedať, že nemusia smútiť. Veď slovami ich kandidátky vyhral slušný človek a kandidát jej navrhovaného koaličného partnera."
Beata
Balogová
