BRATISLAVA. Premiér nemôže byť populárny viac ako dve volebné obdobia, preto bude Robert Fico kandidovať v roku 2014 za prezidenta.
Myslí si to poslanec HZDS Jozef Halecký a dokazuje to podľa neho aj história vlád.
„V treťom volebnom období je premiér okukaný a menej úspešný, začnú prevažovať sily na zmenu. Aby neodišiel do politického dôchodku, uchádzal by sa o funkciu prezidenta aj dve funkčné obdobia,“ povedal Halecký.
To, že Fico bude najbližšie kandidovať, si myslí aj neúspešná prezidentská kandidátka Iveta Radičová. Kandidatúru Fica nevylučuje ani SMK, „ale päť rokov je dlhá doba v politike“.
Do piatich rokov odíde
„Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem,“ povedal na to včera Fico. Premiér o svojom odchode z politiky hovoril už dávnejšie. Podľa neho nie je dobre, ak je niekto premiérom aj predsedom strany zároveň.
„Ak chceme do budúcnosti zvládnuť súboj dvoch silných strán, strana musí byť disciplinovaná, musí mať silných lídrov, ale líder, ktorý sedí vo vláde, nemá šancu zvládať stranícku úroveň,“ vyhlásil Fico na sneme Smeru v decembri 2006.
„Nebudem hovoriť, čo si o tom myslím, je to jeho slobodné rozhodnutie, treba to zobrať na vedomie a držať mu palce, aby mu to vydržalo čo najdlhšie,“ povedal podpredseda vlády a Smeru Dušan Čaplovič.
Nechcel ani povedať, či to nie je priskoro na odchod premiéra z politiky. „Keď to povedal, zrejme to tak z duše myslí,“ dodal Čaplovič.
Malé kompetencie
To, že Fico bude kandidovať, si niektorí politici myslia aj po tom, čo v nedeľu večer v Prahe vyhlásil, že kompetencie prezidenta nezodpovedajú priamej voľbe, ale skôr voľbe v parlamente.
„Nie som si však celkom istý, či je politická scéna pripravená na diskusiu o posilnení prezidentských právomocí,“ povedal Fico.
„Mám tomu rozumieť, že premiér Fico spochybňuje spôsob, akým bol zvolený prezident Gašparovič? Aj pán Gašparovič priamu voľbu prezidenta kedysi označoval za kamufláž,“ povedala o Ficovom výroku Iveta Radičová. Silnejší prvok demokracie, ako je priama voľba, nepozná. Radičová si tiež myslí, že prezident má dostatočné kompetencie.
Chce však predložiť zmeny vo volebnom zákone, ktoré sa týkajú napríklad kampane.
„Nechce sa mi veriť, že premiér takto uvažuje, lebo ak by mal byť prezident silnejší, Robert Fico ako právnik a premiér musí vedieť, že sa tak môže stať len na úkor právomocí vlády,“ povedal o Ficovom výroku predseda KDH Pavol Hrušovský.
Aj on je proti akejkoľvek zmene, pokiaľ ide o priamu voľbu alebo kompetencie. „Posilnenie prezidenta by mohlo nastoliť nevyvážený stav v našom ústavnom systéme,“ dodal.
SMK by bola ochotná o zmenách v kompetenciách prezidenta diskutovať, ale momentálne nevidí šancu na žiadnu dohodu.
Bola to len úvaha
Premiérov hovorca Braňo Ondruš včera povedal, že Robert Fico určite žiadne návrhy na zmeny prezidentských kompetencií teraz nepodporí.
„Bola to len politologická úvaha, premiér podporuje priamu voľbu,“ dodal Ondruš.
Voľby Smeru pomohli
Koaličný prezident dokáže premiérovi, stranám a vláde uľahčiť život. Napriek tomu, že má málo kompetencií.
BRATISLAVA. Aj malé právomoci prezidenta môžu premiérovi a vláde uľahčiť život, ak je dostatočne koaličný.
Ľudia z vedenia Smeru boli z víťazstva Ivana Gašparoviča, ktorý je „akoby členom“ Smeru, aj patrične nadšení.
Podľa šéfa klubu Smeru Miroslava Číža však Gašparovič nebude „privierať oko“ jeho strane. „Opozično-koaličný boj sa neprenesie do prezidentského paláca,“ povedal. Čaká aj podporu sociálnych aktivít vlády. Podobný názor má aj vicepremiér Dušan Čaplovič. „Nadväzuje sa na odskúšané formy komunikácie, ktoré sú preverené časom a priniesli úspech.“
HZDS je opatrnejšie. Podľa podpredsedu Milana Urbániho sa ešte uvidí, či koalícii pomôže.
Hoci prezident vracal vláde niektoré zákony, k iným, najmä sociálnym, bol ústretový. Môže až 15 dní váhať
s podpisom. Dá sa to využiť aj na to, aby sa vyčkalo, čo spraví nepopulárny zákon s verejnou mienkou, a potom sa rozhodnúť.
Niektoré „urgentné“ zákony zasa podpisoval bezodkladne. Takto mohol a môže získavať bodyvo verejnosti. Gašparovičovi už však nepôjde o znovuzvolenie. Kandidovať tretíkrát nemôže.
Spriaznenosť prezidenta so Smerom a s SNS môže koalícia pocítiť pri vymenovaní veľvyslancov, ktoré môže aj odmietnuť, alebo pri udeľovaní vyznamenaní.
Prezident môže premiérovi prácu aj komplikovať. Gašparovič odmietal za Dzurindovej vlády prijať demisiu ministra kultúry Rudolfa Chmela. Za Fica takéto „prieky“ nerobil.
Jeho úloha sa môže objaviť aj po voľbách, keď prezident rozhoduje o tom, koho poverí zostavením vlády a dá mu pozíciu vyjednávača.
Miroslav Kern
Premiér sa opakuje v kritike
Premiér zopakoval staré výčitky na adresu médií, žiadnu novú si nepripravil.
BRATISLAVA. Predseda vlády Robert Fico venuje veľa času a mimoriadne tlačové konferencie kritike médií, „ktoré nemajú na Slovensku vôbec žiadny vplyv“.
Hoci avizoval ostrú kritiku médií, zopakoval len to, čo už niekoľkokrát povedal. Tvrdil, že tlač oplýva dvoma staronovými vecami – je vraj štandardnou opozičnou silou a vytvára nedemokratické prostredie.
Novinkou podľa Fica je, že je tlač „v mene boja proti súčasnej vláde schopná robiť aj kroky, ktoré sú v rozpore s našimi národnými a štátnymi záujmami“.
Narážal pravdepodobne na Hospodárske noviny, ktoré po prekvapivom zasadnutí bezpečnostnej rady k maďarským extrémistom uverejnili rozhovor so šéfom maďarského Hnutia 64 žúp Lászlóom Toroczkaiom.
Ten povedal, že Fico a Ján Slota sú šovinisti. „Pokiaľ by táto v poradí tretia nebezpečná tendencia dávať priestor maďarskému extrémizu pokračovala v slovenskej tlači, bezpečnostná rada sa ňou musí zaoberať,“ pohrozil. O novinku nejde, premiér sa proti rozhovoru ohradil už deň po jeho zverejnení 26. marca, keď ho označil za neuveriteľnú nehoráznosť.
Fico pritom má vo vláde extrémne nacionalistickú SNS. Na otázku, čo hovorí na to, že provládny časopis Extra plus napísal, že šéf Slovenskej pospolitosti je „vlastenec“ však neodpovedal. „Ja o tom neviem. Mne je to teraz jedno. Ja nehovorím o nikom,“ reagoval a pýtal sa, či vieme o niekom zo Slovenska, kto by vyvážal extrémizmus do Maďarska.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
