NITRA. Spomienkovým stretnutím v nitrianskej synagóge si dnes niekoľko desiatok ľudí pripomenulo šesť miliónov Židov, ktorí zahynuli v táboroch smrti pred 67. rokmi. V predvojnovej Nitre, ktorá bola metropolou európskeho židovského náboženského sveta, žilo približne 6000 Židov.
Po roku 1945 sa z nich nevrátilo ani desať percent. V súčasnosti žije v meste pod Zoborom zhruba 30-členná židovská komunita. "Deportáciám Židov do táborov smrti predchádzalo niekoľkoročné ponižovanie, šikanovanie, strata občianskych slobôd i majetku," uviedol Viktor Bohon z Múzea židovskej kultúry.
Pred rokom 1938 žilo na Slovensku 135.000 židovských občanov. V čase vzniku samostatného štátu ich zostalo 89.000, zvyšok sa stal súčasťou horthyovského Maďarska. Od marca do októbra 1942 bolo z územia Slovenského štátu násilne deportovaných v pracovných a neskôr v rodinných transportoch 57.752 osôb. Dve tretiny z nich zahynuli vo vyhladzovacích táboroch ľublinského dištriktu, zvyšok v koncentračnom tábore Osvienčim - Birkenau. Po obsadení Maďarska nacistickými jednotkami v marci 1944 sa začali ďalšie deportácie tisícok slovenských Židov. V rámci druhej etapy deportácií na jeseň 1944 odišlo zo Slovenska 12.000 ľudí, ostatní boli popravení priamo na Slovensku špeciálnymi nacistickými jednotkami. Celkovo v rámci holokaustu zahynulo 108.000 slovenských Židov.
Dnes už málokto vie, že do septembra 1944 fungovala v Nitre slávna rabínska škola ješiva, ktorá bola najdlhšie fungujúcou rabínskou školou na území okupovanej Európy. V jej susedstve, na mieste dnešného Párovského gymnázia, stála ortodoxná synagóga. "Komplexu budov sa hovorilo židovský Vatikán," uviedol Bohon. V meste pôsobil rabín Ungar. Počas posledného transportu 5. septembra 1944, na ktorom sa popri jednotkách SS zúčastnila aj Hlinkova garda, žil rabín spolu so svojimi žiakmi v sanatóriu pod Zoborom. Deportácii sa vyhli útekom do hôr, smerovali do Banskej Bystrice. Rabín zomrel v horách krátko pred oslobodením.