KOŠICE. Po páde komunistického režimu koncom minulého storočia sa však časť zvykov medzi obyvateľov vidieka opäť vracia. ČTK to povedala etnologička Klaudia Buganová.
"Niektoré zvyky boli desaťročia zámerne potláčané, tradície však prežili a v uplynulých rokoch záujem o ne na vidieku narástol," uviedla Buganová. V obciach sa tak veľkonočné tradície stali súčasťou sviatkov väčšiny obyvateľov.
Medzi tradičné zvyky, ktoré počas rokov socializmu upadali, patrilo napríklad nočné stráženie božieho hrobu. Muži v uniformách držia pri symbolickom hrobe Ježiša Krista v miestnom kostole nepretržitú celonočnú stráž, v obciach sa preto vopred zapisujú do poradovníkov.
V kostoloch na vidieku hroby stavajú z drevených dekorácií, niektorí muži majú pri strážení napríklad drevené pušky.
Iným zvykom je napríklad pálenie judášskych ohňov, tradícia sa však podľa Buganovej dodržuje v menšom počte obcí. Oheň sa zakladá kresadlom na kostolnom dvore. Pália sa v ňom vŕbové prútiky, posvätené v predchádzajúcom roku či starý lampový olej. Uhlíkmi z ohňa sa pripaľuje hlavná sviečka v kostole, ľudia si uhlíky z ohňa odnášajú domov.
Medzi ďalšie tradície, ktoré v uplynulých rokoch ožívali, patrí tradičné vydávanie hlasných zvukov z drevených rapkáčov počas dní, keď sú kostolné zvony zviazané a nesmie sa na nich zvoniť, či obrady, ktoré súvisia s varením a svätením jedla.
Na vidieku na východnom Slovensku tiež prežilo tradičné ranné umývanie v potoku. K tradícii sa podľa Buganovej hlásia aj tí obyvatelia obcí, ktorí sa domov vracajú zo zamestnaní na západe krajiny či v zahraničí.