Prečo vás prekvapilo, že Mikuláš Dzurinda ohlásil kandidatúru na post volebného lídra SDKÚ?
„Neprekvapil ma fakt ohlásenia, ale čas a spôsob. Bolo krátko po prezidentských voľbách, pričom nikto so mnou ani v náznakoch nehovoril o tom, že už na prvom rokovaní prezídia budeme riešiť parlamentné voľby v roku 2010. Očakávala som skôr vyhodnotenie prezidentských volieb."
Predseda sa však podľa stanov automaticky uchádza o post lídra.
„To je pravda. Prekvapilo ma len, že oznam prišiel tri dni po voľbách."
Vítate, že budete s Dzurindom súťažiť o pozíciu jednotky?
„V prezidentských voľbách sme spolu získali zaujímavý potenciál pre parlamentné, regionálne aj európske voľby. A bola by som rada, keby sme sa dohodli, ako budeme spolupracovať a zvážili, akým spôsobom môže SDKÚ zúročiť tento potenciál."
Znamená to, že Dzurinda by nemal ísť do súboja o post lídra?
„Je niekoľko možností. Jednou z nich je aj dohoda, ako sa to udialo napríklad v KDH (Pavol Hrušovský oznámil, že sa nebude uchádzať o post predsedu strany a odporučil na túto funkciu Jána Figeľa - pozn. red.). Verím, že v SDKÚ budeme diskutovať aj o alternatíve dohody."
S Dzurindom ste doteraz o tejto možnosti nehovorili?
„Nie. Na prezídiu sme sa dohodli, že budeme dva týždne premýšľať. Premýšľanie je dobrý spôsob, ako neurobiť chybu. A ja budem premýšľať, pretože ide o vážnu vec."
Sú aj iné možnosti riešenia situácie v SDKÚ?
„Napríklad tandem s Mikulášom Dzurindom."
Volebným lídrom však môže byť len jeden. Znamená to, že vy by ste boli jednotkou na kandidátke a Dzurinda by zostal predsedom strany?
„Je to jedna z alternatív, ale to je na vnútrostranícku diskusiu."
Dzurinda však oznámil, že bude kandidovať na post volebného lídra.
„Ak sa nedohodneme a ja sa rozhodnem kandidovať, mám len jednu možnosť - primárne voľby. Najskôr však musí prísť výzva jedného z regionálnych zväzov alebo tristo podpisov členov SDKÚ."
Čo ak ich nezískate alebo v súboji s Dzurindom neuspejete?
„Ak nebude mať strana záujem, aby som zastávala tento post a dospeje k záveru, že potenciál z prezidentských volieb SDKÚ nepomôže, budem to rešpektovať."
Čo potom?
„Vyvodím z toho závery."
Môže to znamenať aj váš odchod z politiky?
„Áno, môže."
Založili by ste novú stranu?
„Nie. Jednou z možností je však aj dohoda o tom, ako pôjde SDKÚ do parlamentných volieb."
Čo to znamená?
„Či máme stratégiu, ako osloviť viac voličov ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách, kde sme získali 422-tisíc hlasov. Ktoré osoby budú reprezentovať túto stratégiu, je až téma číslo dva."
Aká je vaša stratégia?
„Prezidentské voľby ukázali, že nezanedbateľná časť voličov uprednostňuje iný typ politickej kultúry, respektíve, že dôležitý je aj spôsob robenia politiky. Opozícia bola doteraz rozdelená, po týchto voľbách sa opäť spojila. Chcem, aby to vydržalo, treba však zmeniť spôsob komunikácie. Bývalá vláda napríklad znížila dane, zaviedla druhý dôchodkový pilier, zvýšila valorizáciu dôchodkov, vytvorila 200-tisíc pracovných miest. Na princípoch sociálneho štátu bývalej vlády sa nič zásadné nezmenilo ani s príchodom Ficovej vlády. Prečo teda nevieme osloviť viac voličov?"
Prečo?
„V prvom rade sme im nevysvetlili, prečo boli všetky reformy dôležité, čo je ich podstatou. Nemenej dôležitý je však aj politický štýl, ktorý sme doteraz viedli - ľudia chápu, že politika má byť kritická, ale nemusí byť štekavá."
Rovná sa nekonfrontačná?
„Nie. Môže byť konfrontačná, otázka je, či ísť cestou osobných invektív, alebo vecných argumentov."
Dzurinda s Miklošom, ktorí najviac vystupujú v mene SDKÚ, sú podľa vás arogantní a štekaví?
„To som nepovedala."
Kedy reagovali neprimerane?
„Prekáža mi, keď sa v politike používajú ideologické nálepky typu sociálna genocída či boľševik. Myslím, že nebolo efektívne, keď sme týmto spôsobom reagovali na útoky súčasnej vlády. Nie je dostatočne jasné, keď povieme, že Ficova vláda rozdeľuje peniaze, ktoré nemáme, respektíve, že jánošíkovské rozdeľovanie peňazí od buka do buka nie je na prospech tejto krajiny? Že otváranie druhého piliera je útokom na peniaze občanov? Že útoky na súkromné vlastníctvo občanov pri stavebnom zákone sú útokmi na princípy fungovania právneho štátu?"
To isté predsa hovorí aj súčasné vedenie SDKÚ.
„Áno, ale zaberie, keď to označíte za boľševizmus? Je to silnejšie? Prinieslo to zvýšenie preferencií? Snažím sa robiť politiku vecne a so silnými argumentmi. Postupné, trpezlivé vysvetľovanie problémov má zmysel, potvrdzujú to aj ostatné voľby. Mnohí ľudia sú už unavení a znechutení z dnešného spôsobu vedenia politiky a politikárčenia, čo sa prejavuje aj v nízkej volebnej účasti."
Dzurindov spôsob politiky nemôže SDKÚ posunúť ďalej?
„To si netrúfam povedať. Ale viem, že po prezidentských voľbách má strana oveľa väčší potenciál ako doteraz."
Dzurindu podporili Mikloš aj Kukan. Kto sú vaši ľudia v SDKÚ?
„Ivana Mikloša vnímam ako svojho kolegu a priateľa. Rovnako aj ďalších z prezídia. Úžasne mi pomohli a podržali ma, keď som sa cítila otrasená útokmi na mojich najbližších a rodinu."
Kto v SDKÚ má rovnakú predstavu o robení politiky ako vy?
„Neviem. Viem, že ju má takmer milión voličov. Či vôbec a kto je to v SDKÚ, sa dozvieme o dva týždne."
Chcete byť lídrom a nemáte prehľad o pomeroch v SDKÚ?
„Mám prehľad o členskej základni. Počas kampane so mnou trávili ľudia zo všetkých štruktúr 15 hodín denne. Zaplavovali ma srdiečkami a kyticami, mám od nich tisícky emailov a listov. Ale odhadnúť, ako sa zachovajú v otázke líderstva, by bolo nemiestne."
Vaši oponenti hovoria, že nie ste tímový hráč. S kým z vedenia SDKÚ ste komunikovali v kampani?
„Vo volebnom tíme bol generálny sekretár strany Štefan Hudec aj pracovníčka kancelárie SDKÚ Eva Ohrablová. Pravidelne som sa však stretávala a konzultovala aj s pánmi Dzurindom, Miklošom, Hrušovským, Lipšicom, Csákym či Bugárom, s poslancami jednotlivých klubov, s regionálnymi politikmi. Odmietam však byť len bábkou v rukách akýchsi zákulisných tímov."
Prečo nebolo opozičných lídrov v kampani vidieť?
„To bolo spoločné rozhodnutie. Prezidentské voľby sú o osobnostiach, nie o politických stranách."
Zrejme ste privítali, že na verejnosti sa s vami neukazovali.
„Nezmysel. Veď pracovali nonstop v regiónoch. A rozhodovali aj o takých dôležitých veciach, ako bol napríklad slogan pre druhé kolo. Významné slovo mal pán Dzurinda a podotýkam, že veľmi rozumné."
Niektorí ľudia v strane tvrdia, že ste málo čitateľná. Napríklad, keď hovoríte o koalícii SDKÚ a Smeru.
„Som spoluautorkou nášho volebného programu, programovej alternatívy Slovensko má na viac. Predkladám zákony a vystupujem v línii tejto spoločnej alternatívy. O koalícii so Smerom som hovorila pred troma rokmi, keď s ním vyjednávali aj SDKÚ či KDH. Aj eurosocialisti, respektíve pán Paroubek odporúčali spojenie Smeru a SDKÚ ako lepšie riešenie než koalíciu s SNS. S HZDS by som však rokovať nešla. "
Bude to platiť aj po týchto voľbách?
„Áno. Naozaj si neviem predstaviť spoločný program s HZDS. Aj preto som sa tak ohradila proti tomu, aby ma podporoval pán Mečiar. Roky 1994 až 1998 považujem za vážnu tragédiu pre Slovensko."
V kampani ste sa však proti Gašparovičovi a obdobiu mečiarizmu tak jednoznačne nepostavili. O únose prezidentovho syna, vražde Róberta Remiáša či privatizácii ste napríklad nehovorili vôbec. Prečo?
„Taktika, ktorú som si zvolila do prezidentských volieb, bola mojím rozhodnutím, za ktoré si nesiem aj zodpovednosť. K týmto témam som sa však v médiách vyjadrila."
Ale len okrajovo. Prečo?
„Vy to hodnotíte ako okrajovo. Ja som bola kandidátka a zvažovala som rozdelenie času vo vystúpeniach medzi prepieranie minulosti a prezentovanie vízie do budúcnosti."
Máte problém aj s SNS?
„Samozrejme."
Volebný líder SDKÚ vedie rokovania o zostavení vlády. Keď sa ním stanete, odmietnete aj Smer?
„Dá sa povedať v politike nikdy? Ak má aj politik programový alebo etický problém rokovať s inými stranami, musí rešpektovať výsledky volieb. Mantinely vyjednávania sú určené voľbami."
HZDS a SNS ste však odmietli.
„Politici musia byť schopní vyjednávať. Pri súčasnej politike Smeru si však viem len ťažko predstaviť, že by sme našli spoločnú reč. Vyjednávať s pánom Ficom by znamenalo vážne podmienky."
Napríklad?
„Prestať s politikou permanentného vytvárania nepriateľa, ospravedlniť sa za prešľapy, tendre, korupciu. Rovnako treba posúdiť, aké kroky prijala vláda na riešenie krízy - a s akými dôsledkami."
V prostredí SDKÚ aj v politike všeobecne ste vnímaná ako ambiciózna žena. Uvažujete o poste predsedu vlády?
„Keď bude táto otázka, ku ktorej vedie dlhá cesta, niekedy reálna, tak sa k nej, samozrejme, vyjadrím. Ale momentálne je úplne nereálna. Sú predo mnou iné ciele - pokus o dohodu v rámci SDKÚ, ponúknutie potenciálu, ktorý tu je, možno účasť v primárkach. Ja sa súťaže nebojím. A po prípadných primárkach uvidím, čo bude ďalej."
Beata
Balogová
