BRATISLAVA. Médiá od arabského Kataru cez Kyjev, Londýn až po drobný Windsor v kanadskom Ontáriu. Svetové noviny aj televízie priniesli vo štvrtok správy o neľudskom správaní košických policajtov k šiestim rómskym chlapcom.
Policajti podozrievali chlapcov, že ukradli kabelku a ublížili staršej panej. Na policajnej stanici ich nútili vyzliecť sa, bozkávať sa a fackovať.
Na týranie, ktoré sa odohralo 21. marca tohto roku, upozornil denník SME.
Slovensko v BBC aj Financial Times
Správy priniesli aj veľké televízne stanice ako Euronews, medzinárodne tituly ako Financial Times, a svetové agentúry ako Reuters, UPI a AFP. Videá sa objavili aj na internetových stránkach ako Facebook a Youtube.
„Skutok vyvolal búrlivú reakciu na Slovensku po tom, ako video zverejnil denník SME," napísal redaktor BBC Rob Cameron. „Je to zvlášť citlivé na Slovensku, lebo všetci chlapci patria k rómskej alebo cigánskej minorite, z ktorej mnohí žijú v osadách na východnom Slovensku."
Je pochopiteľné, že sa správa dostala na stránky európskych spravodajských novín, hovorí Eric Brassem, redaktor z holandských novín Trouw, ktorý o policajnom násilí informoval medzi prvými ešte v stredu. „Je to predsa šokujúca správa."
Hneď po ekonomike
Prečo však prípad zaujal napríklad aj médiá špecializované na ekonomiku ako denník Financial Times?
„Naše noviny sa zaoberajú nielen ekonomickými správami. Snažíme sa poskytnúť čitateľom verný obraz európskych krajín, o ktorých možno veľa nevedia," povedal Ján Čienski z Financial Times, ktorý pokrýva región strednej Európy. „A na Slovensku je rómska problematika jedna z najdôležitejších neekonomických tém."
Vlažnejšie reagovali medzinárodné inštitúcie, ktoré denník SME oslovil. Kým kancelária OSN pre ľudská práva nereagovala vôbec, hovorca eurokomisára pre spravodlivosť Jacquea Barrota odpovedal, že správanie národných policajných zložiek je „vnútornou záležitosťou každého štátu".
Obavy z Amsterdamu
Prípad však veľmi zaujal Holandsko, kde bol v týchto dňoch na oficiálnej návšteve vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič zo Smeru. Miestni politici sa ho pýtali na osud košických chlapcov. Oficiálne vyhlásenie hovorí, že Čaplovič ubezpečil holandského ministra zahraničných vecí Maxima Verhagena, že prípad sa vyšetruje, a policajtov prepustia. Verhagen odpovedal, že je rád, že slovenská vláda prípad berie vážne. Dodal, že „Holandsko sa obáva o osud rómskej populácie na Slovensku aj v Maďarsku, kde je zlá sociálno-ekonomická situácia tejto minority šokujúca".
;)
Aj keď nemohol komentovať konkrétne útoky, európsky komisár pre sociálne veci Vladimír Špidla tvrdí, že násilie proti Rómom sa v Európe rozširuje. „V niektorých členských štátoch únie sa Rómovia stali terčmi organizovaných rasistických útokov. Význam Európskej únie je práve v tom, že nám umožní prekonať stáročné dejiny tohto kontinentu vrátane rasistickej nenávisti."
„Všetky útoky na Rómov nás hlboko znepokojujú," dodala jeho hovorkyňa Chantal Hughes v súvislosti s prípadom košických policajtov.
Šimka nechceli odvolať. Bol v kresle krátko
BRATISLAVA. Prípad policajtmi na smrť dobitého Róma Karola Sendreia v roku 2001 rovnako vyvolal diskusiu o rasizme v polícii. Nikto však nevyzval ministra vnútra Ivana Šimka, aby odstúpil.
Vo funkcii bol totiž len necelé dva mesiace. „Ťažko som preto mohol pociťovať priamu zodpovednosť za to, čo urobili policajti," hovorí Šimko dnes. Ani teraz nie je presvedčený, že rasizmus medzi policajtmi je rozšírený.
Sám pritom po Sendreiovi musel riešiť ďalší rasistický prešľap policajta, ktorý v Jarovniciach odmietol podať ruku novinárke Denise Havrľovej. Šimko sa vtedy „dohodol" na odstúpení krajského šéfa polície v Prešove.
(vev)
Ospravedlniť sa Rómom? Zatiaľ nie
Traja najvyšší ústavní činitelia, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny i polícia, sa rómskym deťom a ich rodinám neospravedlnili ani štyri dni po zverejnení nahrávok mučenia.
BRATISLAVA. Medzi vysokými predstaviteľmi štátu nie je nikto, komu by sa zdalo vhodné povedať týraným deťom a ich rodičom „prepáčte" už teraz.
Z radu nevybočuje ani košický rodák, podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer), ktorý má starosť o ľudské práva a menšiny v náplni práce. „Pán Čaplovič je na pracovnej ceste v Holandsku. Na otázky preto nemôže odpovedať," povedala Čaplovičova hovorkyňa Erika Adamová.
Oficiálne sa vyjadrí až po sviatkoch. To, či sa aj ospravedlní, Adamová nepovedala.
Ticho je i hlava štátu Ivan Gašparovič, šéf parlamentu Pavol Paška či minister vnútra Robert Kaliňák. Jeho hovorca Erik Tomáš povedal, že „pán minister jasne incident odsúdil, nariadil okamžité vyšetrenia a potrestanie vinníkov".
Policajný prezident Ján Packa povie pardon poníženým Rómom, až keď sa skončí vyšetrovanie.
„Keď bude incident do detailov prešetrený, potom môžeme rozprávať o nejakom ospravedlnení," povedal jeho hovorca Martin Korch.
Ani premiér Robert Fico sa doteraz oficiálne neospravedlnil, šikanovanie chlapcov policajtmi odsúdil.
Politické zlyhanie
„Ospravedlnenie sa za ohavnosti spáchané na deťoch, je pridanou hodnotou. Spolu s ráznym odsúdením skutku malo prísť okamžite po zverejnení videí, nie po kalkuláciách podľa verejnej mienky a nátlaku médií," hovorí riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.
„Zlyhala nielen politická elita, ale aj ľudia, my Nerómovia, ktorí máme spoločenskú moc a nevieme ju zabezpečiť pre druhých," povedal Oravec. Kto sa narodí v gete na košickom Luniku, nemá podľa Oravca šancu sa odtiaľ dostať preč a zaradiť sa do väčšinovej spoločnosti.
Bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová vraví, že postoje politikov odrážajú názor verejnosti. „Otázkou je, či je to tým, že ako väčšina nedokážu oddeliť, čo je kriminalita maloletých a jej riešenie a čo je reakcia obhajcov zákona porušujúca ten istý zákon," povedala. Tiež sa pýta, či by sa politici ospravedlnili, keby policajti zbili nerómske deti alebo ak by to boli rómski policajti?
Ján Glovičko
Video na sme.sk hľadajú tisícky cudzincov
BRATISLAVA. Viac než 110tisíc ľudí si za prvé dva dni prečítalo jediný text o mučení rómskych chlapcov na webovej stránke denníka SME.
Medzi najčítanejšími sa článok udržal niekoľko dní najmä vďaka tisíckam zahraničných čitateľov, ktorí stále prichádzajú na stránku SME z odkazov zo zahraničných spravodajských serverov.
Najviac, približne tritisíc čitateľov, prišlo zo stránky poľského denníka Gazeta Wyborcza, nasledovali rakúske denníky ako Der Standard či česká MF Dnes a Lidové noviny a viacero maďarských spravodajských serverov.
Video zobrazujúce násilie na policajnej stanici sa pravdepodobne ešte tento týždeň stane najsledovanejším
v histórii sme.sk.
SME umožňuje vlastné videá vkladať aj na iné webové stránky a záznam z utorka je zároveň prvým videom, ktoré videlo viac ľudí na iných spravodajských weboch ako priamo na sme.sk.
Na svoje stránky si ho vložili viaceré veľké české, maďarské, ale aj španielske či litovské médiá a desiatky malých webových stránok z celého sveta. Ďalšie pravdepodobne desaťtisíce až stotisíce ľudí videli verziu videa prebratú agentúrou Reuters či televíznou sieťou Euronews. Niekoľko kópií videa sa šíri aj cez webovú stránku YouTube.com.
(tb)
Beata
Balogová
;){kind=link}