Policajt na dovolenke vďaka duchaprítomnosti zachránil život malej Janke z Humenného, ktorá pre vysokú horúčku a kŕče prestala dýchať.
Hovorí sa, že vidieť zomierať svoje dieťa je to najhoršie, čo môže matka prežiť. Pani Jana Moskurišinová z Humenného vie, čo táto veta znamená. Pozerala sa smrti svojej dcéry do očí. Keď si už myslela, že je koniec, pomohol jej sused, ktorý ju ledva poznal. Policajt Bernard Rada. Dodnes nevie slovami vyjadriť vďačnosť, ktorú k nemu cíti.
„Pán Rada mi zachránil nielen dcéru, ale zároveň jej daroval život," hovorí s dojatím v hlase. „Urobil šťastnou nielen mňa, ale aj ľudí, ktorí poznajú moju dcérku Janku." Hovorí, že po tom, čo prežila, si vie lepšie vážiť život. „Každú minútu, ktorú s ňou prežívam, lebo nikdy neviem, čo môže prísť..." Odmlčí sa. „Hoci od tohto dňa uplynulo už niekoľko mesiacov, spomienka naň ma stále bolí," vyznáva sa.
Boj o dcérku
Minulý rok 27. mája mala Janka presne rok a desať dní. Pri takých malých deťoch človek citlivo prežíva akékoľvek „okrúhliny". O to viac, keď ide o prvorodené a vytúžené dieťa. Ten deň mal byť preto skôr radostný. Bohužiaľ nebol.
Od rána sa dcérka necítila dobre. Mala zvýšenú teplotu, preto jej pani Jana dala diazepan, keď ju o desiatej dopoludnia ukladala do postieľky. Liek však nezabral. Zakrátko vystúpila dievčatku teplota na 39,2 stupňa Celzia a dostalo kŕče. „Keď som videla tú vysokú teplotu na teplomere, začala som robiť všetko preto, aby som ju znížila," spomína pani Moskurišinová. Malej Janke dala studené zábaly. „Prevrátila očká," opisuje plasticky stresujúcu situáciu. „Začala sa triasť. Stratila vedomie. Na očiach som videla, že nereaguje." Pani Jana preto zavolala záchranku, potom vybehla na chodbu a začala volať o pomoc. Jej dcérka totiž prestala dýchať a začala modrieť. „Keď som zistila, že Janke neviem pomôcť, kričala som, že Janka je už asi mŕtva. Bola som vo veľkom šoku."
„Počul som veľký hluk na chodbe," spomína si Bernard Rada, ktorý mal v ten deň dovolenku a doma sa s manželkou učili na štátnice. „Vybehol som na chodbu a videl som susedu s dieťaťom na rukách," pokračuje. Dievčatko podľa neho nejavilo známky života. Vzal ho teda do rúk a položil na zem na deku. „Zistil som, že má zrejme zapadnutý jazýček." Vytiahol jej ho a malá Janka hneď začala dýchať. Problémy sa však neskončili.
Záchranka, ktorú pani Jana kontaktovala, totiž zablúdila. Poplietla si nielen čísla vchodov, ale aj poschodí. Preto hoci prišla najskôr k správnemu vchodu, pokračovala ďalej. „Pán Rada zazrel, že sanitka ide preč, tak začal za ňou utekať," opisuje duchaprítomnosť záchrancu pani Moskurišinová.
Záchrana na uvítanie
Dievčatko hospitalizovali v nemocnici, kde ho podrobili celému radu vyšetrení. „Mala som obavy, či Janka bude vnímať ako predtým. Či nemá poškodený mozog," opisuje pani Moskurišinová pochybnosti, ktoré ju počas tohto obdobia zmárali.
Keď malú Janku pustili z nemocnice domov, bola však úplne zdravá. Šťastnú správu sa pán Rada dozvedel od jej dedka, svojho bývalého kolegu. „Stále ma dojíma, že to dieťa žije. Stále sa mi tlačia slzy do očí," vyznáva sa s pohnutím v hlase záchranca.
Zaujímavosťou je, že práve tento čin spriatelil susedov z jedného vchodu, ktorí sa predtým ledva poznali. „Zrejme to bola záchrana na uvítanie," smeje sa policajný nadporučík. Hovorí, že Moskurišinovci sa do bytovky nasťahovali sotva dva mesiace predtým, ako došlo k dramatickej udalosti. „Nedá sa povedať, že som ich poznal, akurát tak z videnia," spomína Rada.
Nešťastná udalosť ich nielen zoznámila, ale urobila z nich priateľov. „Keď ho vidím, nemôžem si ho vynastískať," oduševnene hovorí pani Jana. Dodáva, že sú so svojím záchrancom stále v kontakte. „Navštevujeme sa. Malá ho má veľmi rada. Myslím si, že aj on ju."
Superman z Humenného
Za záchranu svojho dieťaťa sa pani Moskurišinová rozhodla pochváliť pána Radu aj pred jeho nadriadenými. „Pretože nestačí len slovíčko ďakujem," vysvetľuje. Navštívila preto riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Humennom. Spolu napísali ďakovný list, ktorý poslali na krajské riaditeľstvo v Prešove. Jeho hovorkyňa Magdaléna Fečová na základe neho zaslala záchranársky čin pána Radu do súťaže časopisu Rescue report o Zlatý záchranársky kríž. Policajt z Humenného bol nielen nominovaný, kategóriu Záchranársky čin profesionálov jednotlivcov aj vyhral. Záchranársky časopis ho každoročne udeľuje niekoľkým desiatkam záchranárov i laikov zo Slovenska a Českej republiky.
„Zachránený život je sám osebe najväčším ocenením," reagoval záchranca minulý štvrtok krátko po ocenení zlatým krížom. Poznamenal, že si ho veľmi váži. Priznal, že pri jeho preberaní sa mu tisli od dojatia slzy do očí. Slávu, ktorú mu priniesol, si veľmi nepripúšťa. „Veľa ľudí vidí policajtov v negatívnom svetle, ale to, čo robia dobre, to chce málokto vidieť," objasňuje.
Hovorí, že podobných záchranárskych zážitkov má už viac. „Nie je to prvá vec. Stalo sa mi, že som bol svedkom nehody, kde som podával prvú pomoc. V kúpeľoch mi na izbe skolaboval chlap. Snažili sme sa mu podať prvú pomoc, ale, žiaľbohu, nepodarilo, sa." Okrem toho nedávno pomáhal pri požiari vysťahovávať ľudí z paneláka, aby sa zabránilo ďalšiemu nešťastiu. „Už sa zo mňa smejú, že by som mal prestúpiť k záchranárom," dodáva Bernard Rada.
Zlatý záchranársky kríž
Najlepší záchranársky čin roka na Slovensku je anketou odbornej i laickej verejnosti s cieľom hľadať a podporovať všetky činy a aktivity vedúce k záchrane ľudského života a ochrane zdravia a majetku osôb a
to výnimočnou a vysoko profesionálnou formou. Zlatý záchranársky kríž je zameraný na ocenenie profesionálnych zložiek Integrovaného záchranného systém. Pri posudzovaní nominovaných činov sa hodnotí najmä miera osobného nasadenia nad rámec plnenia služobných povinností, miera efektivity a účinnosti zásahu a predovšetkým kvalita zásahu. I v kategórii určenej laickej verejnosti sa hodnotí predovšetkým profesionalita a nezaváhanie pri poskytnutí prvej pomoci.
Anketa má päť kategorií - Záchranársky čin laickej verejnosti, Záchranársky čin profesionálov jednotlivcov, Záchranársky čin profesionálneho kolektívu, Najkurióznejší záchranársky čin roka a Cena za výnimočný prínos pre záchranárstvo.
Špeciálne ceny majú dve kategórie - Cena časopisu Rescue report za pohotovú a efektívnu medzinárodnú pomoc a Cena časopisu Rescue report za kreatívny prístup k osvete a vzdelávaniu.
Ocenenia každoročne udeľuje záchranársky časopis Rescue report. V Čechách od roku 1999 a na Slovensku od roku 2006.
Beata
Balogová
