BRATISLAVA.
Obrady Bielej soboty sa začínajú večer po západe slnka (okolo 19.30 h) v rámci tzv. veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, keď cirkev očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý.
Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách "Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" sa od nej zapália sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života.
Súčasťou veľkonočnej vigílie sú potom čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista, ďalej liturgia krstu, posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, obrad vzkriesenia a slávnostná svätá omša, počas ktorej po 40-dňovej prestávke zaznie víťazný spev Aleluja. Vo viacerých kostoloch sa vykonáva krst, prípadne birmovka dospelých.
Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje na Veľkonočnú nedeľu, keď sa vo všetkých kostoloch konajú slávnostné omše.
V gréckokatolíckej cirkvi (východného obradu) sa na Veľkú a Svätú sobotu ráno koná Jeruzalemská nadhrobná utiereň a popoludní Liturgia Bazila Veľkého s večierňou.
