BRATISLAVA. Nezávislí poslanci Národnej rady SR združení okolo Vladimíra Palka sa obávajú rozsiahleho prenosu kompetencií na EÚ. Podľa nich to vyvoláva vážne otázky, či nedochádza k zániku štátnosti členských krajín a k vytvoreniu "superštátu". Konštatujú to v dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona, ktorým chcú dosiahnuť, aby o každom ďalšom presune kompetencií na úniu rozhodovali občania od 1. januára 2010 v referende.
V materiáli, ktorým sa bude na najbližšej schôdzi (začína sa 15. apríla) zaoberať parlament, tvrdia, že v súvislosti s vývojom EÚ sa stále častejšie poukazuje na tzv. demokratický deficit. "Ten sa prejavuje tak, že právne záväzné dokumenty, ktoré sa prijímajú na úrovni únie, sú schvaľované spôsobom málo prehľadným a v podstate skrytým pred zrakmi občanov členských štátov," domnievajú sa Palkovci.
Tiež uvádzajú, že parlamenty členských štátov, ktoré sú pod lepšou kontrolou občanov ako inštitúcie EÚ, sa stávajú viac-menej prevodovými zariadeniami, automaticky a priamo prenášajúcimi právne normy EÚ do zákonodarstva členských štátov. "Jednou z príčin tohto stavu je neúmerne a zbytočne veľké množstvo kompetencií, ktoré boli prenesené alebo sa v súčasnosti prenášajú v procese schvaľovania Lisabonskej zmluvy z členských štátov na úroveň EÚ. Tento prenos kompetencií sa vykonáva poväčšine bez priameho súhlasu občanov," upozorňujú.
Lisabonskú zmluvu podpísali hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ v metropole Portugalska 13. decembra 2007. Dokument má sprehľadniť a zefektívniť inštitúcie a rozhodovacie procesy EÚ po jej rozšírení z 15 na 27 členov. Zároveň ustanovuje dlhodobého prezidenta, poskytuje viac moci šéfovi spoločnej zahraničnej politiky, zabezpečuje viac demokratického rozhodovania a väčšie slovo dáva aj Európskemu parlamentu a národným zákonodarným zborom.
Ratifikácia zmluvy však v štyroch krajinách únie neprebieha hladko. Írski voliči ju odmietli v referende 12. júna 2008, keď sa proti dokumentu vyslovilo 53,4 percenta voličov. Európski lídri sa na summite v Bruseli 11. decembra 2008 dohodli na ústupkoch, ktoré požaduje Írsko, aby mohlo zorganizovať druhé referendum. Dublin chce určité záruky v oblasti neutrality, daní a sociálnej a etickej oblasti, vrátane manželstiev homosexuálov či umelého prerušenia tehotenstva. Írsko okrem toho trvá na tom, aby si mohlo uchovať post svojho komisára. Lisabonská zmluva totiž predpokladá redukciu počtu členov Európskej komisie na dve tretiny počtu členských krajín počnúc rokom 2014.
Obe komory poľského parlamentu síce schválili Lisabonskú zmluvu ešte v apríli 2008, dokument však stále čaká na podpis prezidenta Lecha Kaczynského. Ten tvrdí, že ho podpíše až po vyriešení patovej situácie okolo ratifikácie v Írsku. Kaczynski však ubezpečil, že jeho krajina nechce byť prekážkou v ratifikačnom procese. Podobne je to aj v Nemecku, kde síce došlo k parlamentnej ratifikácii, prezident Horst Köhler však zmluvu definitívne podpíše až po výroku ústavného súdu, ktorý má posúdiť jej súlad s ústavou.
Ako posledná krajina rozhodovala o tomto dokumente Česká republika, keď ho Poslanecká snemovňa 18. februára 2009 ústavnou väčšinou hlasov schválila. Zmluvu zatiaľ neratifikoval český Senát, neskôr ju ešte musí podpísať prezident Václav Klaus.
NR SR schválila európsku reformnú zmluvu 10. apríla 2008. Podporilo ju 103 zo 109 prítomných poslancov, piati boli proti, jeden nehlasoval. Za dokument hlasovali koaliční zákonodarcovia Smeru-SD, SNS, ĽS-HZDS, opozičné SMK a nezávislí Tibor Mikuš a Martin Kuruc. Odmietli ju Palkovci, ktorí už skôr opustili rady KDH, nehlasovala poslankyňa za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková. Prezident SR Ivan Gašparovič ju svojím podpisom ratifikoval 12. mája 2008.
