BRATISLAVA. ČTK to povedal predseda Zväzu maďarských rodičov na Slovensku Rudolf Mézes. Zber podpisov spustil spoločenský a vzdelávací Zväz Maďarov na Slovensku - Csemadok s podporou ďalších organizácií a opozičnou SMK začiatkom marca, pokračovať by mal do konca apríla.
Csemadok v petícii tiež žiada, aby novela zákona o štátnom jazyku neobmedzovala jazykové práva tejto menšiny. Trvá aj na na uvádzaní zemepisných pomenovaní v maďarčine v učebniciach či možnosti vysielať na regionálnych rozhlasových a televíznych staniciach len v rodnom jazyku maďarskej menšiny namiesto povinného dvojjazyčného vysielania.
Necelú polovicu podpisov získali aktivisti v galantskom a šalianskom okrese, kde žije asi desať percent občanov maďarskej národnosti. Prvými signatármi boli mnohí poslanci SMK vrátane jej šéfa Pála Csákyho. Na Slovensku žije zhruba polmiliónová maďarská menšina, ich záujmy zastupuje práve Strana maďarskej koalície (SMK).
Ministerstvo kultúry už skôr odmietlo zmeny návrhu v zákona o štátnom jazyku, ktorý umožňuje úradom či obyvateľom udeliť pokutu za prehrešky voči slovenčine. Materiál schválila v marci vláda, poslanci sa ňou budú zaoberať na aprílovom zasadnutí. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) zas opakovane vyhlásil, že školský zákon umožňujúci uvádzanie zemepisných názvov v maďarčine je nevykonateľný. Príslušnú normu pritom presadila SMK za pomoci najsilnejšej vládnej strany Smer-SD po tom, čo maďarské pomenovania z učebníc na podnet ministra vypadli.
Na rozšírenie pôvodného rozsahu národnostného vysielania Rádia Patria by zas Slovenský rozhlas (SRo) potreboval ďalšie vysielače či nové frekvencie. Verejnoprávny rozhlas vypol vysielanie na stredných vlnách začiatkom februára pre nedostatok peňazí, možnosť počúvať národnostné vysielanie tak podľa Csemadoku stratilo 280.000 Maďarov žijúcich v krajine. Riaditeľka SRo Miloslava Zemková pre portál Mediálne.sk pred časom vyhlásila, že na obnovenie pôvodného rozsahu vysielania Patrie nemá potrebné financie.
Zástupcovia Csemadoku podľa Mézesa petíciu predložia prezidentovi, predsedovi vlády či parlamentu, v prípade potreby aj poslancom Európskeho parlamentu. Ak nebudú ich požiadavky splnené, v aktivitách chcú pokračovať, dodal. Nespresnil však, aké budú ďalšie kroky aktivistov.
Najvyšší predstavitelia vlády v minulosti opakovane tvrdili, že práva národnostných menšín sú na Slovensku nadštandardné. Príslušníci maďarskej menšiny sa môžu napríklad vzdelávať v rodnom jazyku, či používať názvy obcí, obchodov či inštitúcií v maďarčine. Slovensko-maďarské vzťahy sú však dlhodobo komplikované.
