BRATISLAVA. Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením najväčších a najstarších kresťanských sviatkov. Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou a pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
V gréckokatolíckej cirkvi je dnes Svetlá nedeľa paschy. Už v skorých ranných hodinách sa v kostoloch začala utiereň Vzkriesenia s posvätením jedál, nasleduje archijerejská svätá liturgia s myrovaním a podvečer sa koná večiereň paschy.
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania svätia na Veľkonočnú nedeľu prvú slávnosť veľkonočnú. Bola to prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy sa svätí nedeľa ako kresťanský sviatok.
Druhá slávnosť veľkonočná - Veľkonočný pondelok - vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych a s tým spojenú radosť.
Veriaci pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete budú sláviť Veľkonočnú nedeľu podľa juliánskeho kalendára o týždeň - 19. apríla.
Biela nedeľu zaviedli Rimania
Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci, tohto roku 19. apríla).
V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theodozius Veľký (379-395) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky.
A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, tj. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike.
Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom.
Vo veľkonočnú nedeľu si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie – najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
sita
