BRATISLAVA. "Strana maďarskej koalície (SMK) túto novelu podporí," potvrdila pre TASR hovorkyňa SMK Eva Dunajská.
Cieľom návrhu je znemožniť nepriame novely zákonov, keď parlamentná väčšina nepredloží plánovanú novelu zákona priamo, ale realizuje ju prostredníctvom zmeny akejkoľvek inej normy, aktuálne prerokovávanej v druhom čítaní. "Predkladatelia sú presvedčení, že je nežiaduca prax, keď sa v druhom čítaní predkladajú poslanecké návrhy, ktoré novelizujú iné zákony, teda zákony, ktoré s prerokúvaným návrhom nemajú žiadny vecný súvis.
Galbavý: Parlament odporúčania obchádza
Takýmto postupom sa navyše obchádza riadne pripomienkové konanie, ktoré väčšinou vedie k skvalitneniu návrhu zákona. Následkom takéhoto konania je vždy zhoršená kvalita prijímanej právnej normy," uvádza sa v dôvodovej správe k novele rokovacieho poriadku.
Predkladatelia novely teda zavádzajú pre poslancov povinnosť predkladať len také pozmeňovacie návrhy, ktoré vecne súvisia s problematikou navrhovaného zákona. "Týka sa to všetkých pozmeňovacích návrhov, ktoré poslanci predložia počas prerokúvania návrhu zákona v parlamentných výboroch, ako aj návrhov, ktoré poslanci v zmysle rokovacieho poriadku môžu predložiť v druhom čítaní na rokovaní pléna NR SR," uzatvára dôvodová správa.
Podľa Galbavého otázku neprípustnosti nepriamych noviel riešia aj legislatívne pravidlá parlamentu, tie však majú len odporúčaciu silu, keďže sú upravené iba uznesením a nie zákonom. Preto ich parlament niekedy obchádza.
Paška považuje novelu za nepotrebnú
"Je to len úsmevné, pretože poslanci, ktorí počas svojho vládnutia využívali legislatívny proces spôsobom, ktorý zákon umožňuje, to znamená, že sa zákony v článkoch otvárali a dopĺňali podľa potrieb vlády, alebo pri plnení niektorých transpozícií, dnes volajú po akejsi čistote," komentoval začiatkom apríla návrh novely predseda parlamentu Pavol Paška.
"Hovoríme o tom, že sa do návrhu zákona dostávajú niekedy veci nad rámec tohto zákona. Počas súčasného volebného obdobia sa to naozaj deje sporadicky. Doposiaľ vždy išlo o výnimočné situácie, kedy bolo skutočne potrebné z pohľadu zmeny zákona zasiahnuť a využila sa táto šanca," doplnil Paška. Dodal, že rád poskytne štatistiku, koľkokrát možnosť nepriamej novelizácie využila bývalá vládna koalícia.
Podľa Pašku je v čase hospodárskej krízy nevyhnutná vyššia miera flexibility legislatívneho procesu. "Budeme, samozrejme, robiť všetko v rámci ústavnosti," povedal. Pripomenul však, že od začiatku volebného obdobia sa ako predseda NR SR snaží presadiť, aby sa všetky návrhy na zmenu rokovacieho poriadku prerokovali najprv na pôde Stálej komisie pre ústavu a rokovací poriadok a až po dosiahnutí konsenzu boli predložené do NR SR. Opozícia sa však na práci tejto komisie nezúčastňuje.
Poslanci majú podľa Pašku právo predložiť svoju predstavu novely zákona o rokovacom poriadku. "Ale ja takýto návrh určite podporovať nebudem," uzavrel.
Ak by parlament novelu zameranú na zákaz nepriamej novelizácie zákonov schválil, nadobudne účinnosť 1. augusta 2009. Práve s odôvodnením, že nepriame novely môžu byť v rozpore s Ústavou SR, aktuálne prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu novelu zákona o cenných papieroch, ktorá nepriamo novelizovala zákon o odpadoch a zákon o environmentálnom fonde.
