BRATISLAVA. Hoci podľa posledného prieskumu Eurobarometer dôveruje Európskemu parlamentu (EP) až 70 percent občanov Slovenska, výsledky iného prieskumu, ISSP Slovensko 2008, ukázali, že len 33,5 percenta považuje tieto voľby za dôležité a 26,5 percenta ich označilo za nedôležité.
Podľa jesenného Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od 6. októbra do 6. novembra 2008, je tak momentálne Slovensko členskou krajinou EÚ s najvyššou dôverou k zákonodarnému zboru únie a Slováci sú o europarlamente dobre informovaní. Až 72 percent z nich, najviac spomedzi členských krajín únie, si pamätalo, že videli alebo počuli informácie o tejto inštitúcii. Je to o sedem percent viac ako v roku 2007. Aj vo vnímaní dôležitosti úlohy europarlamentu vedú v únii Slováci. Úlohy, ktoré tento parlament plní, považuje za dôležité až 91 percent z nich, uvádza sa v európskom prieskume.
Na dôležitosť voľby zástupcov do EP sa zameral prieskum ISSP, realizovaný v novembri 2008. Jedným z jeho výstupov bolo spomínané zistenie, že len tretina občanov Slovenska vníma verejné rozhodovanie o tvárach v europarlamente ako dôležité.
Podľa Vladimíra Krivého zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied tieto veci bežne existujú v živote v istom napätí. "Tá dôvera je značná, ale to ešte neznamená, že ľudia pôjdu (k volebným urnám, pozn. TASR) a budú voliť slovenských europoslancov. Jednoducho majú pocit, že je to niečo vzdialené, čomu sa však dá dôverovať, čo je predsa len menej skorumpované ako to, čo poznáme z našich končín," uviedol pre TASR.
Medzi občanmi Slovenska sa EÚ a jej inštitúcie tešia dôvere všeobecne, podotkol. "Prichádzajú odtiaľ pomerne spoľahlivo slušné peniaze a napríklad súdy tam pracujú o niečo, o veľké niečo, rýchlejšie ako u nás," priblížil niektoré z dôvodov Krivý a dodal, že v mysliach Slovákov navyše imidž únie "nadväzuje na dávny obraz Západu ako toho sveta, do ktorého chceme patriť".
Toto však podľa neho nemusí u ľudí priamo implikovať uvedomenie si, že by mali ísť voliť. Pripisuje to kombinácii dvoch faktorov. Jeden je vnímanie Bruselu ako "vzdialeného sveta" a v druhom ide o rozpor medzi všeobecným vedomím a občianskou aktivitou. Zdôvodňuje to napríklad tým, že o kandidátoch na europoslancov toho ľudia veľa nevedia. "Okrem pár obrázkov pred voľbami. Médiá nehovoria ani o škandáloch v EP alebo medzi týmito poslancami," tvrdí sociológ. "Keby sa škandály medializovali, europoslanci by sa stali viditeľnejší, ale zároveň by boli ľudia znechutení. Takto z nich nie sú znechutení, ale ani o nich viac-menej nevedia. Tí ľudia nie sú dennodenne na očiach, práve preto, že sú kdesi ďaleko," doplnil Krivý.
Na margo volebnej účasti v zatiaľ jediných voľbách do EP, ktoré na Slovensku prebehli v roku 2004, Krivý uviedol, že SR hneď získala celoeurópsky rekord, pretože v žiadnom inom členskom štáte EÚ nebola voličská účasť taká nízka ako práve tu. Zástupcov do europarlamentu si vtedy prišlo zvoliť len 16,96 percenta občanov SR. Stalo sa to aj napriek vtedajšej širokej vlne eurooptimizmu, keď bola SR spolu s ďalšími deviatimi krajinami "novopečeným" členom únie, podotkol sociológ. "Už síce nie je taká silná, ale aj tak je dostatočne silná, ako to ukazuje Eurobarometer," hovorí.
Slovensko má momentálne v EP 14 zástupcov. Za ĽS-HZDS sú to Peter Baco, Irena Belohorská a Sergej Kozlík, za SMK Edit Bauer a Árpád Duka-Zólyomi, Smer-SD reprezentujú Monika Flašíková-Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka, SDKÚ-DS zase Milan Gaľa, Zita Pleštinská a Peter Šťastný a KDH Ján Hudacký, Miroslav Mikolášik a Anna Záborská. Vo voľbách 6. júna budú občania Slovenska rozhodovať o už len 13-člennej zostave svojich europoslancov.
