MARTIN. Šibačka, oblievačka a maľované vajíčka patria stále ku koloritu slovenskej Veľkej noci. Hoci vo väčších mestách sa už šibačka a oblievačka stala skôr akousi rodinnou obchôdzkou, na vidieku si aj vďaka folklórnym skupinám zachovala Veľká noc približne takú podobu, na akú boli zvyknutí naši predkovia.
Podľa etnografky Evy Pančuhovej z Etnografického múzea SNM v Martine sa však v poslednom období objavili aj v niektorých mestách snahy o návrat k zvykom našich predkov. A nie je to vždy iba záležitosť folklórnych skupín.
Vrútočania vyniesli zimu
„Ako príklad môžem uviesť poslednú smrtnú nedeľu, ktorá sa slávi ešte pred kvetnou nedeľou a zo štyridsaťdňového pôstu ostávajú do Veľkej noci dva týždne. Vo Vrútkach sa v tento deň spojila skupina mladých ľudí, aby vyniesli Morenu. Podľa tradičných zvykov vyhotovili figurínu zo slamy a spoločne s ňou vyniesli z chotára aj zimu a smrť. Podarilo sa im zostaviť zaujímavý scenár rozlúčky so zimou podľa vzoru predkov, " povedala doktorka Pančuhová.
Podobne sa v niektorých regiónoch dodnes zachovalo prinášanie „letečka" - zeleného stromčeka, ktorý mal predstavovať návrat života a jari. Hoci je Veľká noc v súčasnosti predovšetkým kresťanským sviatkom ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista, mnohé ľudové zvyky majú korene ešte v predkresťanskom období. Nadväzujú nielen na staroslovanské tradície, ale aj židovský sviatok Pésach. „ Voda zohráva vo veľkonočných zvykoch kľúčovú úlohu, lebo predstavuje základ zdravia, vnútornej i vonkajšej očisty," hovorí Eva Pančuhová. Ani šibačka nebola samoúčelná. Korbáče sa vyrábali z vŕbového prútia, do ktorého sa začiatkom jari vlieval nový život a dotyk s telom mal tiež očistnú funkciu.
Globalizácia veľkonočné tradície zatiaľ neovládla
Mnohé slovenské zvyky už síce zasiahla globalizácia, no Veľká noc sa tomu zatiaľ dosť úspešne vyhýba. Aj dnes učíme naše deti viac oblievať a šibať, ako by sme im skrývali čokoládové zajace a vajíčka v záhrade a oni by ich museli hľadať. Hoci na druhej strane ani veľkonočný zajačik, ktorého už roky považujeme za jeden zo symbolov Veľkej noci, nemá slovanské korene. Ide o tradíciu, privezenú z Nemecka.
„Sme síce náchylní globalizácii, no na druhej strane je u niektorých skupín obyvateľstva silný trend návratu k tradíciám predkov. Verím, že to pekné z našich typických veľkonočných zvykov sa udrží naďalej," povedala etnografka.
Beata
Balogová
