BRATISLAVA. Za posunutie tejto právnej normy do druhého čítania dnes zahlasovalo 77 poslancov Národnej rady SR zo 135 prítomných.
Počas niekoľkohodinovej diskusie k návrhu novely vystupovali proti jej schváleniu najmä členovia SMK. Podľa nich je v rozpore s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Členovia opozičnej strany považujú za nesprávne, že zákon umožňuje sankcie za gramatické chyby, prikazuje dvojjazyčnosť aj v prípade regionálnych rádií, ktoré by mohli vysielať aj výlučne v menšinovom jazyku. SMK neschvaľuje, že text pamätných tabúľ má byť nielen dvojjazyčný, ale aj schválený Ministerstvom kultúry SR.
Predkladateľ novely minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) však tvrdí, že jeho návrh nie je štúrovskou agendou ani snahou o konzervovanie jazyka. "Cieľ novely je prirodzený a pragmatický. Štátny jazyk má integrovať všetkých občanov. Preto má vo verejnom styku zásadnú úlohu jednotného dorozumievacieho prostriedku," povedal počas rozpravy. Zároveň sa domnieva, že nielen SMK šíri mýty a fámy, že ľudia budú trestaní za pravopisné chyby. "Je to nezmysel, pretože zákon nepripúšťa postihovanie individuálnych rečových prejavov," povedal. Podľa jeho slov cieľom novely nie je ani stráženie čistoty jazyka v turistickom zmysle slova. "Nikto nie je taký naivný, aby si nemyslel, že jazyk nie je dynamický a živý systém. Na to netreba byť jazykovedcom," podčiarkol Maďarič.
Ak poslanci právnu normu definitívne schvália v predloženej podobe, tak od 1. augusta Česi budú môcť používať svoju materinskú reč v úradnom styku na území Slovenska. Taktiež budú možné v rámci televízneho a rozhlasového vysielania vystúpenia osôb hovoriacich českým jazykom, ako aj priame prenosy v cudzích jazykoch so simultánnym tlmočením do slovenčiny.
Novela taktiež zavedie možnosť využitia všetkých jazykových prostriedkov, teda aj nespisovných, vo verejných rečových prejavoch, ak ide o ich funkčné využitie. V sociálnych a zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v obciach, kde žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny, môžu príslušníci menšín používať svoju materinskú reč. Na druhej strane ale budú musieť združenia, spolky, politické strany, hnutia a obchodné spoločnosti vyhotovovať finančnú a technickú dokumentáciu, ako aj svoje stanovy v štátnom jazyku, ale aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.
Najskôr v slovenčine majú byť nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, až potom nasleduje inojazyčný text. Uvádza sa rovnakým, prípadne menším písmom. O záväzné stanovisko k ich súladu požiada stavebník ministerstvo kultúry, čím sa podľa rezortu predíde zbytočne vynaloženým prostriedkom na jeho dodatočnú opravu. Rovnaké pravidlo v prípade poradia a veľkosti uvádzania štátnych a inojazyčných textov sa uplatňuje tiež pri nápisoch, reklamách a oznamoch, určených na informovanie verejnosti.
Novela zákona zavádza aj sankcie od 100 do 5000 eur (3013 do 150.630 Sk).
Štát zrejme bude môcť uzatvárať zmluvy s verejnoprávnymi vysielateľmi
Uzatváranie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi by mal umožniť zákon o niektorých opatreniach týkajúcich Slovenského rozhlasu (SRo) a Slovenskej televízie (STV), ktorého návrh z dielne Ministerstva kultúry dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Zmluvami so štátom sa má zaviesť nová, špecifická forma zmluvného vzťahu. Jej hlavným cieľom je vytvorenie reálnej strednodobej stratégie tvorby, výroby a vysielania programovej služby verejnoprávnymi vysielateľmi. Tá sa má zamerať najmä na pôvodné programy vysielané vo verejnom záujme a premiérovo.