Tá terajšieho predsedu výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport inštruovala, ako má sledovať kolegov.
BRATISLAVA. Prvýkrát ŠtB oslovila učiteľa na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského Ferdinanda Devínskeho v roku 1981. Mal 34 rokov. Už vtedy mal ísť na stáž do Londýna, z cesty však zišlo.
Druhýkrát prišla v roku 1986, keď sa už cesta podarila. V kontakte s eštebákmi zostal Devínsky podľa jeho pražského spisu až do roku 1989.
Ani nie dvadsaťštyri hodín po ohlásení odvolávania prichádzajúceho ministra Štefanova opozičné SDKÚ ukázalo, ako vyzerá vyvodzovanie politickej zodpovednosti, keď sa odohrá v ich réžii.
Lukáš Fila: Sú všade
„Jeho charakterové vlastnosti dávajú záruku, že spoluprácu prijme" písali v návrhu na jeho naverbovanie nadporučík Ján Hradský a nadporučík Adam Bali. Návrh schválil plukovník Dezider Hronec. Dali mu krycie meno Benky.
Podpísal sľub Ideový spolupracovník
je československý občan, politicky vyspelý a úplne oddaný socialistickému zriadeniu, získaný pre tajnú a pravidelnú spoluprácu s rozviedkou v zahraničí, pracovníci rozviedky udržujú v zahraničí s ideovými spolupracovníkmi spravidla priamy osobný styk, ktorý konšpirujú podľa podmienok legalizácie pracovníka rozviedky. Zdroj: Smernica pre rozviednu prácu 1. správy ZNB
Plán bol jasný - naverbovať Devínskeho v jeho kancelárii a využiť ho počas jeho cesty v Londýne. ŠtB rátala aj s tým, že by spoluprácu nepodpísal - v tom prípade s ním chcela prerušiť kontakty.
Taká možnosť nenastala. Devínsky podpísal spoluprácu 1. septembra 1986. „Prijal ponuku pokojne," zhodnotili to eštebáci.
Onedlho mu dávali inštruktáž, ako môže sám vyhľadávať typy vhodné na spoluprácu, ako sa dajú získať informácie aj odpočutím rozhovoru na verejnom mieste, alebo ako sa správať, keď pôjde na pohovor na britskú ambasádu pre víza. Dohodli si plán schôdzok aj heslo na zvolanie mimoriadnej schôdzky.
„Medzi jeho charakterové vlastnosti patrí pravdovravnosť, koná čestne, zásadovo," pochvaľovali si eštebáci.
Spis Devínskeho nie je kompletný, viaceré záznamy chýbajú.
Po roku vo vyhodnotení spolupráce ŠtB napísala, že „uložené úlohy plnil bezozbytku, dodržuje zásady konšpirácie" a že za rok dostal odmenu tisíc korún.
Rozviedku a jej vedecko-technický odbor zaujímali britskí profesori a farmaceutické témy, ktoré skúmali.
Zo spisu vyplýva, že Devínsky informoval o troch svojich britských kolegoch.
O hlavnom šéfovi J. W. Gorodovi povedal, že je „poriadny držgroš" a že iba on vie, kto financuje jednotlivé vedecké granty a čo obsahujú záverečné výskumné správy. Preto, ak ide o vojenskú zákazku, tí, čo na nej pracujú to nemusia vedieť.
O Jimim Damanim Devínsky povedal, že je Ind, ktorý sa presťahoval do Británie a pokiaľ ide o ženy a alkohol, Korán nedodržiava. Informoval ich podrobne o jeho majetkových pomeroch alebo o tom, že „má dosť zložitú povahu ovplyvnenú vývojom v ovzduší rasového znevažovania a predsudkov".
Od Damaniho vraj získal materiály, ktoré od neho rezidentúra v Londýne požadovala.
ŠtB o Damanim informoval aj neskôr, po jeho návrate, keď si dopisovali. Rozviedka mala v pláne Damaniho naverbovať, od Devínskeho chcela, aby pre ich človeka napísal odporúčací list, ale nestalo sa tak.
Posledným, o kom informoval, bol Peter Watkins.
Povedal, že je k nemu veľmi priateľský, rýchlo sa opije, kým iní sa k nemu správajú rezervovanejšie. Raz mu vraj Watkins povedal: „Máme ťa pod dôkladnou kontrolou." Devínsky bol tiež presvedčený, že mu dvakrát pozreli osobné veci, ale nič mu nezobrali.
Na základe toho ŠtB podozrievala Watkinsa zo spolupráce s tajnou službou.
Zaujímal ich výskum Rozviedka sa zaujímala aj o to, na čom daná univerzita pracuje. Benky ich informoval, že opúšťajú výskum farmaceutických preparátov obsahujúcich dusík a prechádza na výskum látok obsahujúcich aktívny fosfor, pričom tie sú využiteľné ako zložky chemických zbraní.
Posledný záznam v spise je zo schôdzky v júli 1989. Rozprávali sa o listoch od Damaniho a o tom, že začiatkom roka 1990 má ísť Devínsky znovu do Londýna na pobyt. ŠtB si dala za úlohu pomôcť mu pobyt vybaviť.
SDKÚ: Veríme mu
Strana, ktorá tvrdí, že eštebáci nemajú vo verejných funkciách čo robiť, svojho poslanca nechce riešiť.
BRATISLAVA. „Ak pôsobia vo vysokých štátnych funkciách ľudia, čo spolupracovali s ŠtB, je to hanba. Nemajú tam čo robiť." Vo februári tohto roku to povedal predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Reagoval tak na zistenia, že šéf NBÚ František Blanárik (nominant HZDS) spolupracoval za socializmu s vojenskou tajnou službou.
„Ak je to pravda, je to veľmi vážna vec," tvrdil najprv SME predseda poslaneckého klubu strany Stanislav Janiš. Po rozhovore s Devínskym to už za vážnu vec nepovažoval.
„Nemám dôvod neveriť pánu profesorovi," vyhlásil Janiš v mene strany. „Keď išiel na študijný pobyt, podpisoval štandardné administratívne veci ako každý jeden človek, ktorý opúšťa socialistický režim a odchádza na Západ," povedal Janiš.
Podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová si však myslí, že bývalí spolupracovníci ŠtB by nemali byť v politike a mal by sa s tým podľa nej vyrovnať hlavne dotyčný politik.
„V takomto prípade sa do politiky ani nevstupuje, respektíve sa z nej odchádza," povedala Radičová.
(mož)
Poslanec: Vyzerá to ako môj podpis, ale neviem
Devínsky sa chystá do Prahy, kde si chce pozrieť svoj spis.
BRATISLAVA. „Nie som spolupracovník ŠtB, mám predsa lustračné osvedčenie," odpovedal Ferdinand Devínsky (SDKÚ) na chodbe parlamentu na otázku o jeho spolupráci s ŠtB. Neveriacky krútil hlavou.
Je toto váš podpis? „Môže byť aj môj, aj nemusí," hovoril. Podpisovali ste sa takto? „Prosím vás pekne," bola ďalšia odpoveď. Nakoniec povedal, že nikdy sa nezaviazal spolupracovať so spravodajskou službou. Čo podpisoval, si nepamätá.
„Vy si myslíte, že oni povedia, že sú spravodajská služba? To sa mi nezdá úplne v poriadku, to je 20 rokov, ja som s tými ľuďmi nikdy nechodil," vysvetľoval. Na poznámku, že podľa spisu chodili oni k nemu do kancelárie, povedal, že tam chodilo veľmi veľa ľudí.
„Mňa navštevovala kopa ľudí známych aj neznámych. Viete, koľko ľudí sa na škole premelie?" tvrdil Devínsky. Mená eštebákov Hradský a Bali mu nič nehovorili.
Priznal len, že počas pobytu na univerzite v Londýne chodil na ambasádu, čo bolo povinné. Nehovoril vraj žiadne tajné informácie a všetky boli voľne dostupné.
Nad tým, že hovoril ako Jim Damani pije alkohol a má rád ženy, krútil hlavou.
Na to, že profesora Goroda označil za držgroša, povedal, že „toto absolútne nie je nič takého, čo by bola pravda".
Potom dodal: „Držgroš som aj ja, tiež nepúšťam peniaze len tak."
Odmietol aj to, že by prijal tisíckorunový dar.
„Koľko? Musím sa zasmiať. nedostal som žiadnych tisíc korún, nie som predajný človek. Ak si to súdruhovia rozdelili, tak to je o inom."
Devínsky hovorí, že pôjde do Prahy pozrieť si spis a bude sa brániť.
(mož)
Devínsky v strane klesal
BRATISLAVA. Ferdinand Devínsky je profesiou farmaceutický chemik a vysokoškolský pedagóg.
V rokoch 1997 až 2003 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. Poslancom je druhé volebné obdobie.
Vo voľbách v roku 2002 kandidoval na 6. mieste na kandidátke SDKÚ. Politika strany ho oslovila aj preto, že je založená na „dôveryhodnosti a nekonfrontačnosti".
V roku 2004 sa mal stať veľvyslancom v Budapešti, ale prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať
s odôvodnením, že v takej dôležitej krajine by mal byť profesionálny diplomat.
Vo voľbách 2006 kandidoval na kandidátke SDKÚ už na 24. mieste.
(mož)
