BRATISLAVA. Nevýhodný predaj obecného majetku, neprimerané odmeny a iné spôsoby nehospodárneho nakladania s obecnými peniazmi - to všetko sa môže diať aj vďaka tomu, že obecný kontrolór nie je dostatočne dôrazný.
Kontrolóra volia miestni poslanci, teda tí, ktorých kontroluje.
Parlament má teraz na stole návrh, aby si kontrolóra volili sami obyvatelia daného mesta či dediny.
Nad päťtisíc priamo
Priamu voľbu kontrolóra pred rokmi navrhovala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko, teraz ju oprášil poslanec Peter Gabura. Niekdajší „financmajster" KDH, dnes nezaradený poslanec, navrhuje priamu voľbu v Bratislave, Košiciach, ich mestských častiach a v mestách a obciach nad päťtisíc obyvateľov.
„Hlavný kontrolór volený priamo občanmi bude mať postavenie, ktoré nebude nijako závisieť od tých, ktorých kontroluje. Výrazne to posilní čistotu hospodárenia obcí a miest," hovorí Gabura.
Združenie miest a obcí Slovenska to okamžite označilo za „nesystémové". Jeho hovorkyňa Helena Poláková pripomína, že za kontrolóra môže byť zvolený len ten, kto má minimálne stredoškolské vzdelanie. „Ak by bol volený priamo, voľbou by mohol prejsť aj občan, ktorý by danej problematike nerozumel a nemal by potrebné vzdelanie."
Prezident Únie miest Slovenska, primátor Trnavy Štefan Bošnák zasa hovorí, že ani vedenie Najvyššieho kontrolného úradu nevolia občania. Šéfa NKÚ vyberajú poslanci.
Zdenko Haring, ktorého v roku 2006 odvolali z funkcie kontrolóra Banskej Bystrice, hovorí, že ho tieto názory vôbec neprekvapujú. Ani od parlamentu, v ktorom sedí niekoľko primátorov a starostov, neočakáva, že prijme zákon, ktorý „by im šliapal na otlaky".
Nezávisle závislí
Mandát hlavného kontrolóra trvá šesť rokov, takže je o dva roky dlhší ako volebné obdobie zastupiteľstva. Poslanci však napríklad rozhodujú o jeho odmenách.
Haring hovorí, že nezávislosť spochybňuje aj to, že funkcia je často organizačnou súčasťou vedenia mesta, závislou aj od mestského rozpočtu. Gaburov návrh tieto problémy nerieši.
