BRATISLAVA. Potrebnú legislatívu bude na budúci týždeň schvaľovať Európsky parlament. Ako upozornil v rozhovore pre agentúru SITA europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH), v súčasnosti platná legislatíva EÚ stanovuje právo iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť na území iného členského štátu na základe európskej karty zdravotného poistenia, ako aj právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na území iného členského štátu, ktoré podlieha predchádzajúcemu povoleniu. "Zámerom navrhovanej legislatívy je zavedenie mechanizmu spolupráce medzi členskými krajinami so zreteľom na vysokokvalitnú, bezpečnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť,“ dodal.
Poslanci EP podľa Mikolášika navrhujú, aby sa náklady na zdravotnú starostlivosť preplácali až do výšky, ktorá zodpovedá cene zdravotnej starostlivosti v ich domácom členskom štáte. "Rozhodnutie, či budú pacientovi preplatené aj ďalšie súvisiace náklady, ako napríklad terapeutické ošetrenie, náklady na cestu, či ubytovanie v zahraničí, budú ponechané členským štátom,“ povedal Mikolášik. Podľa neho, keďže navrhované pravidlá cezhraničnej zdravotnej starostlivosti počítajú s platbou pacienta u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vopred, poslanci navrhujú systém tzv. predbežného oznámenia, ktorý by bol pre členské štáty dobrovoľný a prostredníctvom ktorého by náklady za zdravotnú starostlivosť v zodpovedajúcej výške uhradili poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zahraničí priamo členské štáty.
Európsky parlament tiež podľa europoslanca Mikolášika trvá na tom, aby boli pacienti, ktorým bolo udelené predchádzajúce povolenie, povinní uhradiť priamo za zdravotnú starostlivosť v zahraničí sumu iba v takej výške, ktorá zodpovedá sume, ktorú by museli doplatiť za ekvivalentnú zdravotnú starostlivosť v ich domácom členskom štáte. "Pacienti so zriedkavými chorobami a zdravotným postihnutím by mali mať nárok na preplatenie zdravotnej starostlivosti aj v prípade, keď nárok na takúto starostlivosť nevyplýva z legislatívy platnej v ich domácom členskom štáte,“ zdôraznil.
V prípade schválenia v pléne EP poputuje podľa Mikolášika návrh smernice do Rady, ktorá sa vyjadrí k celému textu vrátane schválených pozmeňujúcich návrhov. Ak s nimi bude súhlasiť, legislatíva bude prijatá aj so spomínanými obmenami. Ak však ministri členských štátov s návrhmi EP súhlasiť nebudú, alebo k nim pridajú svoje vlastné pozmeňujúce návrhy, celý text sa vráti do EP na opätovné prerokovanie v druhom čítaní.
