Bratislava 4. mája (TASR) - Senát Najvyššieho súdu SR na dnešnom neverejnom zasadaní nevyhovel žiadosti sudcu bratislavského Krajského súdu Štefana Gašparoviča a neuznal jeho námietku zo zaujatosti, ktorú vzniesol voči sebe v súvislosti s jeho vymenovaním do funkcie predsedu senátu. Podľa tohto rozhodnutia bude musieť Gašparovič vytýčiť nový termín hlavného pojednávania v obnovenom procese vraždy medičky Ľudmily Cervanovej s obžalovanými siedmimi Nitrančanmi a bude predsedať päťčlennému senátu.
V rozhovore pre TASR dnes Gašparovič pripomenul, že o zrušení termínu hlavného pojednávania nerozhodol len z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej voči nemu obžalovanými, ale na základe vlastného rozhodnutia a uváženia. Urobil tak v dôsledku jej ďnepravdivého a osočujúceho obsahuď. "Obžalovaní v nej nepravdivo uviedli, že som počas procesu v roku 1982 neprípustným spôsobom zasahoval do vedenia súdneho konania, pričom okrem iného som vtedy údajne nedovolil klásť otázky svedkom a znalcom," povedal Gašparovič. Súčasne upozornil na skutočnosť, že hlavné pojednávanie v roku 1982 neviedol on, ale dnes už nebohý sudca Jozef Biľčík.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa Gašparovič cítil byť vo veci zaujatý, je neprípustná medializácia uvedeného prípadu na verejnosti ešte pred rozhodnutím súdu. Podľa sudcu je zameraná jednostranne v prospech obžalovaných a je "neprípustným ovplyvňovaním nielen verejnej mienky, ale i osôb, ktoré sa v rôznom procesnom postavení dostanú s vecou do styku počas hlavného pojednávania," spresnil.
Senát NS SR však tieto Gašparovičove dôvody neuznal za relevantné a nariadil mu v procese zastávať funkciu predsedu senátu.
Študentku medicíny Ľudmilu Cervanovú našli pred takmer 25 rokmi - 14. júla 1976 v potoku Čierna Voda neďaleko obce Kráľová pri Senci. Obžalovaných Miloša K. (1954), Milana A. (1951), Romana B. (1954), Stanislava D. (1954), Františka Č. (1950), Pavla B. (1954) a Juraja L. (1953) Krajský súd v Bratislave po niekoľkomesačnom súdnom procese uznal dňa 22. septembra 1982 z vraždy vinnými a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov. Po siedmich mesiacoch potvrdil tento rozsudok aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 podal vtedajší federálny prokurátor Tibor Böhm na Najvyšší súd ČSFR, ktorého predsedom bol v tom čase jeden z obhajcov obžalovaných Otakar Motejl, proti rozsudku sťažnosť v prospech odsúdených. Ten v októbri 1990 sťažnosť akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. To sa však do dnešného dňa nestalo.
