Bratislava 5. mája (TASR) - Základný politický konflikt na Slovensku v 90. rokoch nebol podľa názoru sociológa Vladimíra Krivého ľavo-pravý, ale vyvinul sa na línii autoritárstvo - politický liberalizmus.
Vo svojom hodnotení slovenskej politickej scény v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu ďalej konštatoval, že počas spomínaného obdobia sa odohrával zápas medzi smerovaním k liberálnej a neliberálnej demokracii. Práve toto považuje za rozdiel medzi slovenskou a českou politickou scénou, ktorá je postavená na "ľavo-pravej dimenzii". Je skeptický v úvahách o prípadnom uzatvorení opozičnej zmluvy, obdobnej aká je v ČR. "Neprichádza to do úvahy. Doterajšie všetky voľby boli takzvané kritické. Boli to voľby, v ktorých sa rozhodovalo o zásadnom smerovaní krajiny. Existuje pravidlo dvoch volieb po sebe, ktoré majú prísť a potvrdiť základné smerovanie krajiny," konštatoval Krivý.
Vznik nových subjektov, ktorých je na Slovensku zaregistrovaných vyše sto, hodnotí ako dynamický, ale dôležité je i to, koľko z nich má reálny vplyv a dostáva sa do parlamentu. "Precedensy a predchádzajúce úspechy strán, ktoré by sa dali charakterizovať ako výťahy k moci jedného človeka, napríklad ZRS a SOP, provokujú ďalšie subjekty k vzniku. Keby to tak nebolo, určite by si to rozmysleli," uviedol Krivý. Vymedzil aj motiváciu občanov preferovať takéto strany. Predovšetkým je to všeobecná nespokojnosť obyvateľov SR so situáciou, najmä materiálnou, pretože na Slovensku väčšina zastáva názor, že po roku 1989 stratili. K tomu sa pripájajú priveľké očakávania zmien, ktoré vedú k sklamaniam a toto vedie k vyhľadávaniu ďalších politických subjektov, na ktoré by mohli veľké očakávania preniesť. Ľudia majú jasno, čo chcú, ale obvykle nemajú jasno, ako to urobiť. Keď sa zavesia na jedného politika, je to nebezpečné. Súvisí s tým aj časté vytváranie nových strán. Vynorí sa populárna osobnosť, za ktorou je neverejná ekonomicky vplyvná skupina, a pomôže jej založiť stranu, dodal.
*zg na
NNNN
