Ministri zahraničných vecí EÚ nenašli spoločnú reč v otázke voľného pohybu osôb. Ako to hodnotíte?
„Išlo o neformálne stretnutie bez akýchkoľvek záverov či spoločných vyhlásení a ministri budú v tejto diskusii pokračovať. Švédska tlač písala, že v sobotu boli ministri dosť rozhádaní, ale práve tieto stretnutia sú dobrou pôdou na neformálnu diskusiu.“
Podľa vás sa názory jednotlivých krajín v tejto citlivej otázke zblížili?
„Trochu sa priblížili, ale dôležité je, že si všetci od srdca povedali, čo si o tom myslia. To je podľa mňa v rokovaniach dôležité a pozitívne to neskôr ovplyvní oficiálne rokovania.“
So šéfmi diplomacie z krajín EÚ hovorili ministri z kandidátskych krajín o budúcnosti EÚ. Predpokladám, že spomenuli aj poslednú iniciatívu nemeckého kancelára Schrödera, ktorý navrhol vytvoriť európsku vládu a radu ministrov ako druhú komoru parlamentu. Aké stanovisko prezentovalo Slovensko?
„Ministrov som informoval, že si vieme predstaviť budúce usporiadanie EÚ ako federáciu národných štátov. Predpokladá to okamžité posilnenie úlohy Európskej komisie, Európskeho parlamentu a, prirodzene, treba riešiť aj otázku Rady EÚ (rady ministrov - pozn. aut.). Mohla by to byť nejaká druhá komora parlamentu. Podľa nás treba v budúcnosti venovať pozornosť aj vypracovaniu akejsi ústavy, pretože takáto forma by naozaj umožnila občanom kontrolovať nové štruktúry. Debate o budúcom usporiadaní pripisujú v EÚ veľkú dôležitosť a chcú do nej maximálne zatiahnuť aj verejnosť.“
Ministri kandidátskych krajín boli vôbec prvýkrát pozvaní na neformálne stretnutie s kolegami z členských krajín. Malo toto niekoľkohodinové stretnutie vôbec zmysel?
„Určite malo. Bolo to prvýkrát vďaka švédskemu predsedníctvu, ktoré je veľmi aktívne a urobilo z rozšírenia EÚ prioritu. Myslím, že pre ministrov EÚ to bolo cenné stretnutie. Viacerí z nich si pochvaľovali, že vlastne prvýkrát mohli počuť rôznorodé postrehy kandidátskych krajín. Možno sa im nie vždy a všetko páčilo, ale boli radi, že sme si to vyskúšali v takom rozšírenom formáte, v akom to bude fungovať. Často sa pritom spomínal rok 2004 ako termín vstupu prvých krajín.“
Podľa agentúry ČTK bolo vo švédskom Nyköpingu prvýkrát cítiť isté vzrušenie z procesu rozširovania. O ministrov z kandidátskych krajín prejavili veľký záujem nielen politici z členských krajín, ale aj novinári.
„Novinári nás odchytávali naozaj veľmi aktívne. Mňa zastavila švédska televízia a novinárka z Bruselu. Keby som nemusel hneď odcestovať, určite by som poskytol viac rozhovorov.“
MIRIAM ZSILLEOVÁ
