Bratislava 9. mája (TASR) - Premiér SR Mikuláš Dzurinda pozval do Bratislavy na konferenciu s názvom Nové európske demokracie: líderstvo a zodpovednosť partnerov z krajín ašpirujúcich na vstup do Severoatlantickej aliancie - Albánska, Bulharska, Estónska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Macedónska, Rumunska a Slovinska. MAKBULE CECOVÁ (Albánsko)
Albánska vicepremiérka a ministerka práce a sociálnych vecí sa narodila 21. augusta 1948. V rokoch 1966 až 1970 študovala na Fakulte politických a právnych vied Univerzity v Tirane. V rokoch 1990-1992 potom pokračovala v štúdiu na Fakulte práva.
Od roku 1981 do roku 1989 pracovala ako profesorka na Fakulte politických a právnych vied v Tirane a následne do roku 1992 pôsobila vo funkcii riaditeľky pre vyššie vzdelávanie na ministerstve školstva. Od roku 1997 až doteraz je externou profesorkou na Fakulte práva.
Od roku 1997 bola prefektkou Tirany a vo funkcii podpredsedníčky albánskej vlády a ministerky práce a sociálnych vecí pôsobí od roku 1999. IVAN KOSTOV (Bulharsko)
Bulharský premiér Ivan Kostov sa narodil v Sofii 23.12.1949, kde skončil v roku 1967 strednú školu Williama Gladstona, v roku 1974 štúdium ekonomiky na Univerzite národnej a svetovej ekonomiky a neskôr matematického modelovania ekonomických procesov na Univerzite Klimenta Ochridského. Získal doktorát ekonómie (1984) a matematiky.
V roku 1974 bol asistentom na Univerzite národnej a svetovej ekonomiky a od roku 1979 odborným asistentom na Technickej univerzite.
Expertom antikomunistického Zväzu demokratických síl (SDS) sa stal roku 1989.
V roku 1990 ho zvolili za poslanca a stal sa predsedom ekonomického výboru Ľudového zhromaždenia.
Funkciu ministra financií zastával v rokoch 1990-1992 (vláda Dimitara Popova a Filipa Dimitrova), pričom spustil hospodársku reformu a ponúkol politiku ekonomickej prísnosti spojenú s istým pragmatizmom.
V apríli 1995 sa stal znovu predsedom najväčšej bulharskej opozičnej strany Zväzu demokratických síl (SDS), pričom pod jeho vedením sa strešný zväz 15 zoskupení zmenil z pestrého roztriešteného hnutia na riadnu stranu, čím vytvoril predpoklady na úspech vo voľbách.
Dňa 21. mája 1997 sa Ivan Kostov stal bulharským premiérom.
Je ženatý (manželka Elena) a má dve dcéry. MART LAAR (Estónsko)
Estónsky premiér Mart Laar sa narodil 22. apríla 1960 v meste Viljandi. Štúdium histórie ukončil roku 1983 na univerzite v Tartu.
V období 1983 - 1985 pôsobil ako učiteľ histórie na strednej škole v Talline a v rokoch 1987 - 1990 bol vedúcim oddelenia ochrany kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry. V roku 1989 sa stal členom PEN clubu. Bol predsedom Ústavu Jaana Tönissona (1991) a zakladateľom Ekonomickej reformnej rady Carnegie nadácie (1997).
Bol členom Najvyššieho súdu (1990 - 1992), parlamentu, predsedom strany Pro Patria a v rokoch 1992 - 1995 predsedom Národnej koalície vlasteneckých strán. V roku 1993 získal titul Najlepší mladý politik na svete.
Veľkú dôveru získal za spôsob, ktorým začal v roku 1992 po zvolení za premiéra (do 1994) uskutočňovať hospodárske reformy.
Druhý raz vymenovali Marta Laara za premiéra 25. marca 1999.
Je ženatý, má dve deti. IVICA RAČAN (Chorvátsko)
Chorvátsky premiér Ivica Račan sa narodil 24. februára 1944 v Ebersbachu (NSR). V roku 1970 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity v Záhrebe. V období 1965 - 1974 pracoval ako bádateľ Ústavu sociálneho výskumu v Záhrebe a rokoch 1982 - 1986 bol riaditeľom Politickej školy Josipa Broza Tita.
V období 1972 - 1982 bol členom Predsedníctva ÚV Zväzu komunistov Chorvátska a rokoch 1986 - 1989 členom Predsedníctva ÚV Zväzu komunistov Juhoslávie, kde spolu so slovinskými členmi bol stúpencom politického pluralizmu. V decembri 1989 ho zvolili za predsedu ÚV Zväzu komunistov Chorvátska a nasledujúci rok bol vedúcim chorvátskej delegácie na 14. zjazde Zväzu komunistov Juhoslávie v Belehrade. V roku 1990 tiež zorganizoval prvé demokratické voľby v Chorvátsku a pokojne odovzdal moc víťaznému HDZ.
V januári 2000 sa strane Ivicu Račana (Sociálnodemokratická strana Chorvátska) v koalícii s HSLS (Chorvátska sociálnoliberálna strana) podarilo získať väčšinu kresiel v Poslaneckej snemovni a 27.1. ho vymenovali za predsedu vlády. ROLANDAS PAKSAS (Litva)
Litovský premiér Rolandas Paksas sa narodil 10. júna 1956 v Telšiai. V roku 1979 promoval na vilniuskom Inštitúte pre civilné strojárstvo a získal diplom v priemyselnom a civilnom strojárenstve. V roku 1984 ukončil štúdiá na Inštitúte civilného letectva v Leningrade a do roku 1985 pracoval ako letecký inštruktor. V rokoch 1985-1992 bol predsedom vilniuského Aero Clubu Darius ir Girenas a šéfom odboru letectva v Dobrovoľnej národnej obrannej službe. V období rokov 1992 až 1997 bol prezidentom stavebnej spoločnosti Restako.
Svoju politickú kariéru začal roku 1997 keď ho zvolili do mestskej rady litovskej metropoly Vilnius a stal sa starostom mesta. Do funkcie ho zvolili aj v komunálnych voľbách v roku 2000.
Paksas bol predsedom litovskej vlády už počas piatich mesiacov (máj-október) v roku 1999. Odstúpil na protest proti kontroverznej privatizácii litovského ropného sektora. Následne sa stal poradcom prezidenta pre osobitné záležitosti. Paksas zastával platformu presadzujúcu znižovanie daní a úspornú vládu a sľubuje napredovanie v úsilí Litvy o dosiahnutie členstva v Európskej únii (EÚ) a NATO.
V októbrových parlamentných voľbách v roku 2000 sa Paksasov Liberálny zväz umiestnil na druhom mieste so ziskom 34 mandátov. V 141-člennom parlamente vytvoril spolu s tretím Novým zväzom (29 kresiel) nového predsedu parlamentu Arturasa Paulauskasa menšinovú vládu. Vládu utvoril spolu s dvoma - Zväzom stredu a Umiernenými konzervatívcami.
