Lotyšský premiér Andris Berzins sa narodil 4. augusta 1951 v Rige. V roku 1979 absolvoval fakultu histórie a filozofie Lotyšskej univerzity.
V období 1975 - 1982 bol učiteľom a správcom viacerých škôl. V rokoch 1986 - 1990 pôsobil ako vedúci oddelenia a námestník riaditeľa odboru sociálnych vecí na ministerstve financií a 1990 - 1992 ako vedúci oddelenia Štátneho výboru pre prácu a sociálnych vecí.
V rokoch 1993 - 1994 bol ministrom práce, 1994 1995 ministrom sociálnych vecí a zároveň poradcom premiéra a 1995 - 1997 znovu ministrom práce. Od roku 1997 zastával funkciu predsedu mestskej rady Rigy.
Je členom koalície Lotyšská cesta.
Andrisa Berzinsa vymenovali 5. mája 2000 za lotyšského premiéra. Je ženatý, má dve deti LJUBČO GEORGIEVSKI (Macedónsko)
Macedónsky ministerský predseda Ljubčo Georgievski sa narodil 17. januára 1966 v Štipe. Vysokoškolské štúdiá ukončil na Filologickej fakulte v Skopje.
V roku 1991 sa ujal funkcie viceprezidenta Macedónskej republiky, v rokoch 1992-1995 sa zúčastňoval ako poslanec na práci v macedónskom zákonodarnom zbore. Následne do roku 1998 pracoval pre holdingovú spoločnosť BS.
Dňa 30.11.1998 ho vymenovali za macedónskeho premiéra a do funkcie ho opätovne zvolili 27.12.1999. Od vzniku Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie - Demokratickej strany macedónskej národnej jednoty (VMRO-DPMNE) v roku 1990 stál na jej čele.
Ljubčo Georgievski je autorom troch kníh, vrátane dvoch básnických zbierok - Apokalypsa a Mesto. ADRIAN NASTASE (Rumunsko)
Rumunský premiér Adrian Nastase sa narodil 22. júna 1950 v Bukurešti. V roku 1973 promoval na Fakulte práva Bukurešťskej univerzity, v roku 1978 na Fakulte sociológie tej istej univerzity a v roku 1987 získal titul PhD. z medzinárodného práva na Bukurešťskej univerzite.
Od roku 1973 do roku 1990 pracoval ako výskumník v Inštitúte pre výskum práva, v roku 1980 hosťoval na Nórskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy, Medzinárodnom výskumnom inštitúte mieru v Oslo a v organizácii UNESCO. Následne pracoval v roku 1984 v Medzinárodnom inštitúte pre ľudské práva v Štrasburgu. Od 70. rokov vyučoval na viacerých bukureštských vysokých školách. V roku 1994 tiež pracoval na parížskej univerzite Sorbonne.
Od júna 1990 do októbra 1992 zastával funkciu rumunského ministra zahraničných vecí, od roku 1992 do roku 1996 bol predsedom poslaneckej snemovne. V roku 1997 bol členom delegácie rumunského parlamentu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V roku 1996 sa stal nakrátko podpredsedom parlamentu. V rokoch 1993 až 1997 predsedal výkonnej rade Strany sociálnej demokracie Rumunska (PDSR), následne sa stal podpredsedom. Dňa 28. decembra 2000 ho vymenovali a potvrdili ako rumunského premiéra. Dňa 19. januára 2001 ho zvolili do funkcie predsedu PDSR. JANEZ DRNOVŠEK (Slovinsko)
Janez Drnovšek sa narodil 17. mája 1950 v Celje (Slovinsko). Vyštudoval ekonómiu na univerzite v Maribore, kde získal titul Ph.D. Špecializáciu získal v Ústave pre medzinárodnú ekonomiku v Oslo a doktorát ekonómie obhájil vo Washingtone. V roku 1994 mu na Bostonskej univerzite udelili čestný doktorát.
Po skončení štúdií bol námestníkom riaditeľa v podniku Gil Zasavje, neskôr riaditeľom pobočky Ľubľanskej banky. Pracoval aj v diplomatických službách ako pomocník ekonomického radcu na veľvyslanectve bývalej Juhoslávie v Egypte.
V roku 1984 sa stal poslancom Skupštiny Slovinska a poslancom Rady republík a oblastí Skupštiny Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (SFRJ).
Od apríla 1989 reprezentoval Slovinsko v kolektívnom prezídiu SFRJ. Od mája 1989 do mája 1990 bol jeho predsedom. Významnou mierou sa podieľal na vypracovaní novej Ústavy Slovinskej republiky, za čo ho obvinili z rozbíjania Juhoslávie.
Od roku 1974 bol členom Zväzu komunistov Juhoslávie. V roku 1991 sa stal členom Liberálnodemokratickej strany (LDS), od roku 1992 je jej predsedom.
Od apríla 1992 je predsedom vlády Slovinskej republiky. MIKULÁŠ DZURINDA (Slovensko)
Mikuláš Dzurinda sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Spišská Nová Ves. Vysokoškolské vzdelanie získal na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline (1974-1979) a tam v roku 1989 ukončil aj externú vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied. V roku 1993 absolvoval šesťtýždňovú stáž na Inštitúte Adama Smitha a na Inštitúte ekonomických vzťahov v Londýne.
Vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline pôsobil v oblasti ekonomického výskumu (1979-1990), od roku 1988 ako vedúci oddelenia automatizovaných systémov riadenia. Dva roky bol pracovníkom Československej štátnej dopravy (ČSD) - Bratislavská oblasť na úseku informačných technológií.
V rokoch 1991-1992 bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku, od 16. marca do 13. decembra 1994 ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR.
Politicky sa začal M. Dzurinda angažovať v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH), pri ktorom zakladal klub a zväz dopravy a od roku 1993 do júna 1998 bol jeho podpredsedom pre ekonomiku. Po vzniku Slovenskej demokratickej koalície (SDK) bol najprv jej hovorcom, lídrom a od 15. júna 1998 jej členom. Dňa 4. júla 1998 sa stal predsedom SDK. Začiatkom septembra 1999 sa vrátil do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva (SDK-KDH).
Dňa 17. januára 2000 avizoval verejnosti vznik nového politického subjektu - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), 14. februára 2000 vystúpil z KDH a 18. novembra 2000 ho zvolili delegáti ustanovujúceho kongresu SDKÚ za predsedu.
V roku 1992 bol poslancom SNR, od novembra 1994 do konca prvého volebného obdobia NR SR (september 1998) bol poslancom a členom jej výboru pre financie, rozpočet a menu.
Od októbra 1998 je M. Dzurinda predsedom vlády SR. Odvtedy do konca mája 1999 bol poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. V súvislosti s chorobou prezidenta SR Rudolfa Schuster bol Mikuláš Dzurinda od 3. júla - do 31. júla 2000 znovu poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.
Je ženatý a má dve deti.
