O pražskej frekvencii pre Rádio Twist zatiaľ nie je rozhodnuté
Praha 10. mája (TASR) - Zatiaľ bez výsledkov zostáva výberové konanie českej Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie na pražskú rozhlasovú frekvenciu 90,3 FM, o ktorú prejavilo záujem slovenské Rádio Twist. Vysielacia rada síce na svojom stredajšom zasadaní rozhodla o udelení 12 licencií českým a moravským regionálnym staniciam, rokovanie o frekvenciách súčasných pražských Rádií Vox a Limonádový Joe, u ktorého je žiadateľom tiež spoločnosť Rádio Twist Praha, si však nechala na neskôr. "Rada konštatovala, že o zmienené regionálne licencie žiadali iba terajší prevádzkovatelia vysielania a ich doterajšie vysielanie nezakladalo pre Radu dôvod na neudelenie novej licencie," odôvodnila udelenie 12 licencií vedúca Úradu Rady Helena Havlíková. O ostatných žiadostiach, vrátane tej od Rádia Twist, chce Rada rozhodnúť na niektorom z nasledujúcich rokovaní. Spoločnosť Rádio Twist Praha uzavrela začiatkom roka zmluvu so slovenským Rádiom Twist o šírení jeho signálu na území českej metropoly. Podľa generálneho riaditeľa a jediného vlastníka spoločnosti Rádio Twist Praha Andreja Hryca by stanica v prvom roku svojej existencie pasívne preberala slovenské vysielanie Twistu a od druhého roku vysielania by začala zaraďovať vlastné české bloky. Rádio Twist má podľa Hryca záujem nielen o terestrické vysielanie pre Prahu, ale v prípade úspechu by v horizonte jedného roka požiadala o regionálne rozhlasové licencie aj v Brne a Ostrave. Náklady na prvý rok pasívneho vysielania Twistu v Prahe by sa podľa jeho šéfa pohybovali okolo dvoch miliónov korún.
Nastase: Členstvo v NATO je pre balkánske krajiny zárukou demokracie
Bukurešť 10. mája (TASR) - Mladé demokracie v stredoeurópskom a východoeurópskom priestore majú spoločnú črtu - snažia sa vysporiadať s dedičstvom minulosti a pripraviť sa na svoju plnú integráciu do euroatlantického spoločenstva. V rozhovore pre TASR to dnes uviedol rumunský premiér Adrian Nastase, ktorý sa v Bratislave zúčastní na medzinárodnej konferencii "Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť". V integračnom procese musia kandidátske krajiny "transformovať celú štruktúru spoločnosti, reformovať svoju ekonomiku, armádu, právny systém a dokonca spôsob zmýšľania ľudí. Čelia pritom novým hrozbám ako sú organizovaný zločin, korupcia či ilegálna migrácia, ktoré - ak sa s nimi správne a dôkladne nevysporiadame, nás môžu vrátiť späť v našom úsilí o dobehnutie času strateného počas 50 rokov komunizmu," konštatoval Nastase. Kandidátske štáty si v snahe o začlenenie sa do euroatlantických štruktúr môžu pomáhať aj navzájom medzi sebou prostredníctvom regionálnej spolupráce a prispievania k vytváraniu spoločnej vízie lepšej Európy, pokračoval predseda rumunskej vlády. Za jednu z najnáročnejších úloh, ktoré má Rumunsko v súčasnosti pred sebou, označil Nastase urýchlenie zmien vedúcich k vybudovaniu ekonomiky, ktorá by bola schopná uniesť nevyhnutné reformy. "Rumunsko síce uskutočňuje reformy predovšetkým vo svojom vlastnom záujme, ale cesta tohto reformného procesu je súčasne cestou vedúcou k integrácii do NATO a Európskej únie," uviedol rumunský premiér. "Domnievame sa, že nadišiel čas, aby sa posilnilo južné krídlo (NATO) a krajiny ako Rumunsko by v tomto smere mohli výrazne prispieť," vyhlásil Nastase. Ako ďalej dodal, Rumunsko spolu s ďalšími kandidátskymi štátmi ukázali v krízových situáciách, že aliancia sa na nich môže spoľahnúť tak, ako sa oni spoliehajú na ňu. Budovanie európskych jednotiek rýchleho nasadenia podľa Nastaseho určite povedie k zlepšeniu bezpečnostných mechanizmov v Európe. ako aj k upevneniu aliancie, nemá však byť náhradou NATO. Rozšírenie Severoatlantickej aliancie na Balkán by definitívne potvrdilo, že v oblasti bola nastolená demokracia, o ktorú ju nikto a nič nebude môcť pripraviť, konštatoval Adrian Nastase. "Naše členstvo v NATO by znamenalo, že sú to predovšetkým krajiny v tomto regióne, kto si neželá opätovné zaťaženie svojej budúcnosti diktatúrou a terorom," uviedol rumunský premiér.
Dzurinda: Čím viac krajín bude v NATO, tým lepšie
Washington/Bratislava 10. mája (TASR) - Krajiny strednej a juhovýchodnej Európy zdieľajú rovnaké princípy a hodnoty ako členské štáty Európskej únie (EÚ) a NATO a ich cieľom je vybudovať štandardné západné demokracie a štandardné trhové ekonomiky. V súvislosti s konferenciou Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa dnes za účasti premiérov a vysokých predstaviteľov vlád desiatich krajín usilujúcich sa o členstvo v EÚ a NATO začína v Bratislave, to v rozhovore pre televíznu stanicu CNN povedal predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda. "Všetci chceme vybudovať štandardné západné demokracie, štandardné trhové ekonomiky. Zdieľame rovnaké princípy a rovnaké hodnoty ako členské krajiny EÚ a NATO a toto je dôvod, prečo chceme hovoriť o slobodnej a zjednotenej Európe," povedal premiér. Dzurinda sa vyhol odpovedi na otázku, aké vidí prekážky pre vstup uchádzačských krajín do NATO a EÚ. Podľa premiéra "čím viac krajín v stúpi do NATO, tým lepšie - lepšie pre ašpirujúce krajiny, pre NATO a pre bezpečnosť vo svete". Ako dodal, "očakávame pozvanie do NATO počas nasledujúceho summitu" aliancie, ktorý sa uskutoční v novembri 2002 v Prahe. V súvislosti s EÚ Dzurinda zopakoval, že hlavnou prioritou Slovenska je ukončiť prístupové rokovania do konca budúceho roku - to znamená, že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2004 by sa mohli uskutočniť za účasti občanov SR. Dzurinda vyjadril presvedčenie že vzťah medzi plánovanými európskymi jednotkami a NATO nebude konkurenčný, ale obe štruktúry sa budú dopĺňať. Ako dodal, otázka spolupráce EÚ a NATO, osobitne vzťah medzi európskou bezpečnostnou identitou a NATO je jednou z tém konferencie v Bratislave.
APA: Slovenská vláda sa ocitla v turbulenciách
Viedeň/Bratislava 10. mája (TASR) - Aféra okolo údajného zneužitia rozvojovej pomoci Európskej únie (EÚ) spustila na Slovensku lavínu, ktorá môže pod sebou pochovať celú vládnucu koalíciu. Stredobodom kritiky nie sú len skorumpovaní úradníci, ale aj kvality jednotlivých ministrov. Odvolanie podpredsedu vlády Pavla Hamžíka nepomohlo zmierniť všeobecnú nespokojnosť s činnosťou vlády, napísala dnes rakúska agentúra APA. Nespokojnosť Slovákov má ešte iné, hlbšie siahajúce dôvody než zneužitie peňazí EÚ. Pýtajú sa, prečo je nezamestnanosť stále taká vysoká, prečo klesajú reálne mzdy, alebo prečo sú služby také drahé. Stereotypné poukazovanie na šesť rokov vládnutia expremiéra Vladimíra Mečiara a 40 rokov komunizmu už občanov nemôžu uspokojiť. Každá koaličná strana má vlastný zoznam ľudí zodpovedných za situáciu. Na prvom mieste zoznamu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) je podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Ľavičiari Miklošovi vyčítajú príliš pravicové postoje a pripisujú mu zodpovednosť za vysokú nezamestnanosť a chaos v reforme verejnej správy. Ministerka financií Brigita Schmögnerová je zasa tŕňom v oku pravicových koaličných partnerov. Všeobecná nespokojnosť je s ministrom vnútra Ladislavom Pittnerom, ktorému sa nepodarilo právne sa vyrovnať s prešľapmi Mečiarovej éry. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho asi premohla apatia, keď 20-percetnú nezamestnanosť vysvetľuje ako prirodzený stav. Keď vláda rokovala minulý týždeň o opatreniach na zníženie nezamestnanosti, odišiel na dovolenku so slovami, že na zasadaní kabinetu sa "nič nedeje". Hovorí sa aj o podpredsedovi vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálovi Csákym. Niektorí jeho kolegovia dospeli k názoru, že ho zaujíma iba jedna menšina - maďarská. Doteraz nepredložil vecnú koncepciu riešenia jedného z najpálčivejších problémov, a síce rómskej otázky. Čistý štít má len ministerstvo zahraničných vecí: šéf rezortu Eduard Kukan a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ sa stretávajú so všeobecným rešpektom. Vládnucu koalíciu na Slovensku vytvorili na jeseň 1998 štyri strany, dnes ich je vo vládnucom tábore jedenásť. Koaličná dohoda jednotlivé posty "prisúdila" a len konkrétna strana "môže" odvolať svojho zástupcu z vlády. Odvolanie Hamžíka bolo prvým porušením tohto mechanizmu. Hamžíka, ktorý je predsedom Strany občianskeho porozumenia (SOP), odvolali proti jeho vôli a proti vôli jeho strany. Tento rizikový ťah otvoril premiérovi Mikulášovi Dzurindovi nové možnosti. Komplikovaný systém strán bol doteraz hlavnou prekážkou personálnych zmien. Viaceré koaličné strany s výnimkou Strany maďarskej koalície (SMK) a Dzurindovej SDKÚ, bojujú o prežitie. Premiér sa teraz môže povzniesť nad záujmy jednotlivých strán. Či však Dzurinda naberie odvahu na rozsiahlejšiu rekonštrukciu vlády, je iná vec. Vie totiž, že jeho meno je na každom zozname nepohodlných členov vlády, uzatvára APA.
Spoločnosť CEN si zaregistrovala značky TA3 a TA 3 v Českej republike
Praha 10. mája (TASR) - Žiadosť o ochranné známky na názvy TA3 a TA 3 pre Českú republiku podala v stredu na českom Úrade priemyslového vlastníctva spoločnosť CEN. Tá je držiteľom licencie pre televízne vysielanie spravodajskej stanice TA3, ktorá by mala začať vysielanie v septembri tohto roka. Televízia TA3 bude dostupná prostredníctvom kábla nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Registráciou oboch názvov (TA3 a TA 3 s medzerou) chce spoločnosť CEN predísť problému, ktorý nastal na Slovensku. Tu si spoločnosť Teltex blízka televízii Markíza zažiadala o registráciu značky TA 3 pre televízne vysielanie.
Vzťah Čechov k Slovensku sa zlepšuje
Praha 10. mája (TASR) - Vzťah českých občanov k Slovensku sa z roka na rok zlepšuje a podľa ostatných aprílových prieskumov verejnej mienky agentúry STEM je Slovensko hneď za Francúzskom krajinou, ku ktorej majú Česi najlepší vzťah. Obyvatelia ČR sa podľa prieskumu najviac obávajú vojenskej hrozby zo strany Ruska a Balkánu. Predstava túžby ovládnutia ČR ekonomicky a politicky sa najčastejšie spája s Nemeckom a časť občanov za takúto krajinu označila USA. Od minulého roku sa výrazne zlepšil postoj Čechov k susedným krajinám, vrátane Slovenska, s ktorým ČR spája spoločná minulosť, kultúrne a osobné vzťahy. Česi posudzujú priaznivejšie ako pred šiestimi rokmi aj Poľsko a Maďarsko. Obyvatelia ČR majú trvale dobré vzťahy s Francúzskom, Veľkou Britániou a priaznivo hodnotia aj menšie krajiny západnej Európy. Stále dobre hodnotia USA, postupne sa zlepšujú vzťahy ČR k Nemecku, ale zhoršenie zaznamenal vzťah Čechov k susednému Rakúsku. Podpísal sa na tom pravdepodobne vstup rakúskych slobodných do vlády a spory o juhočeskú jadrovú elektráreň Temelín. Krajiny bývalej Juhoslávie Česi posudzujú veľmi diferencovane. Zatiaľ čo k Slovinsku a Chorvátsku majú väčšinou kladný vzťah, od Srbska by si väčšinou chceli zachovať odstup. Negatívne vzťahy majú Česi aj Moravania k Rusku a Ukrajine.
Postoj Moskvy sa nemení: Rozšírenie NATO nie je správnou cestou
Moskva 10. mája (TASR) - Ďalšie kolo rozšírenia Severoatlantickej aliancie (NATO) o krajiny strednej a východnej Európy nie je ani v záujme Ruska ani v záujmoch zaistenia európskej bezpečnosti. V súvislosti so začiatkom medzinárodnej konferencie Európske nové demokracie - líderstvo a zodpovednosť to dnes uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Moskva rozširovanie NATO odmieta principiálne, a preto jej postoj je rovnaký vo vzťahu k Slovensku, pobaltským štátom i iným krajinám, ktoré deklarujú záujem stať sa členmi aliancie, povedal pre TASR predstaviteľ Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, ktorý si neželel zverejniť svoje meno. Podľa ruského diplomata, ktorý tlmočil postoj MZV Ruskej federácie, jeho úrad rôzne konferencie o NATO, ktorých býva údajne "veľa", spravidla nekomentuje. "V odmietavom postoji Ruska k rozšíreniu NATO nenastali žiadne zmeny, naša pozícia je principiálne nemenná," uviedol dnes ruský diplomatický zdroj pre TASR s tým, že Moskva nevidí pre rozširovací proces žiadne dôvody. "Nie je to správna cesta na zaistenie bezpečnosti v Európe," dodal nemenovaný ruský diplomat.
Ministri kultúry V4 sa stretli v Českom Krumlove
Praha 10. mája (TASR) - Ministri kultúry krajín Visegrádskej štvorky (V4) sa dnes zišli v Českom Krumlove na rokovaniach o systéme ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a mediálnej politike z hľadiska integračného procesu. Slovensko na v poradí už šiestom stretnutí zastupuje minister kultúry Milan Kňažko. Ministri, ktorí sa stretli na pozvanie českého rezortného kolegu Pavla Dostála, rokujú predovšetkým o systéme nehmotného kultúrneho dedičstva a príslušnej legislatíve. Hovoriť sa bude aj o projektoch tradičnej ľudovej kultúry a o podpore lokálnych kultúrnych tradícií. Dôležitým bodom rokovania je aj využitie moderných technológií pre výmenu kultúrnych hodnôt a zdieľanie kultúrneho bohatstva. Ďalším bodom bude podpora lokálnych kultúrnych tradícií, kde môžu krajiny V4 spolupracovať v oblasti významných výročí, udalostí a umeleckých osobností. Ďalšou časťou rokovania bude diskusia o mediálnej politike z hľadiska integračného procesu, kde si krajiny V4 môžu vymeniť informácie o postupujúcom integračnom procese v oblasti audiovízie a možnostiach spolupráce. Ministri kultúry na záver stretnutia v piatok prijmú záverečné komuniké. Posledné stretnutie šéfov rezortu kultúry krajín V4 sa konalo v októbri minulého roku v Bratislave.
Stank a Tvrdík o nových možnostiach slovensko-českej vojenskej spolupráce
Brno 10. mája (TASR) - Snahy o využitie potenciálu Armády ČR a Armády SR, ako aj špeciálneho priemyslu oboch krajín dominovali počas dnešného stretnutia ministra obrany ČR Jaroslava Tvrdíka a SR Jozefa Stanka na 6. veľtrhu obranného priemyslu IDET v Brne. Vyjadrením nadštandardných vzťahov ozbrojených síl ČR a SR by malo byť vytvorenie spoločnej jednotky, ktorá by podľa slov slovenského šéfa obrany mohla začať pôsobiť v Kosove už na budúci rok. Podobne reálne je aj vybudovanie jednotky troch štátov spoločne s Poľskom. Ministri obrany SR a ČR hovorili aj o možnostiach využitia kapacít slovenského a českého obranného priemyslu a vojenských opravárenských podnikov. Ide napríklad o modernizáciu vojenských vrtuľníkov Mi-24, na ktorých by mohli spolupracovať odborníci oboch krajín. Podľa slov J. Stanka by v rámci modernizácie mala Armáda ČR záujem aj o nákup slovenskej samohybnej húfnice Zuzana a naopak, jedným z kandidátov na prezbrojenie slovenského vojenského letectva je aj firma Aero Vodochody so svojím najnovším podzvukovým viacúčelovým lietadlo L-159. Spolupráca medzi armádami susedných krajín sa črtá aj v ďalších oblastiach, ktoré majú dlhodobé historické tradície a vzájomné prepojenie, ako sú napríklad školstvo, vedecko-výskumná základňa či možnosti využitia výcvikových priestorov.
Slovenskí stážisti v Bruseli organizujú konferenciu o budúcnosti EÚ
Brusel 10. mája (TASR) - Slovenský pohľad na budúcnosť Európskej únie a na spôsob vládnutia po jej rozšírení bude témou konferencie, ktorú na budúci týždeň organizujú v Bruseli slovenskí stážisti pri Európskej komisii. Na podujatí "Budúca podoba a vládnutie v EÚ po rozšírení: slovenský pohľad" vystúpi vo štvrtok 17. mája hlavný slovenský vyjednávač s úniou Ján Figeľ, lektorka Univerzity v Leicesteri Karen Hendersonová, ktorá sa špecializuje na politické štúdie strednej a východnej Európy, a pozvanie prijal tiež slovenský veľvyslanec pri EÚ Juraj Migaš. Podľa slovenských stážistov v Bruseli je cieľom konferencie prispieť do diskusie pred blížiacim sa zverejnením tzv. bielej knihy EK o vládnutí v únii, ako aj ukázať, že Slovensko sa nielen pripravuje na vstup, ale ako budúci člen EÚ si uvedomuje aj svoju zodpovednosť za jej budúcnosť.
Bulharsko očakáva s napätím pražský summit NATO
Sofia 10. mája (TASR) - Bulharsko s napätím očakáva pražský summit Severoatlantickej aliancie v nadchádzajúcom roku, na ktorom padne rozhodnutie o ďalšom rozširovaní tejto organizácie. Uviedol to dnes v rozhovore pre TASR bulharský premiér Ivan Kostov, ktorý sa v týchto dňoch zúčastňuje v Bratislave na medzinárodnej konferencii "Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť". Šéf bulharského kabinetu pritom zdôraznil, že Sofia je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby dostala pozvánku do ďalšieho kola prijímania nových členov. Kostov je presvedčený, že ďalšie rozširovanie NATO smerom na východ by prinieslo úžitok nielen novým demokraciám, ale by aj posilnilo aj alianciu. Bulharsko si je vedomé, že pri prijímaní rozhodnutí ako aj v oblasti vojenských aktivít zohrávali a aj naďalej zohrávajú významnú úlohu Spojené štáty americké. Z tohto dôvodu bude pre ďalšie rozširovaniu NATO kľúčový práve postoj Washingtonu, ktorý Kostov na základe vlastných skúseností počas svojej nedávnej návštevy hodnotí ako veľmi pozitívny. Počas integračného procesu však musia jednotliví kandidáti prekonať rôzne prekážky. Viaceré problémy má už Bulharsko podľa slov jeho premiéra za sebou. V tejto súvislosti Sofia považuje za povzbudivé uznanie, ktoré jej adresovali spojenci za pokrok dosiahnutých v doterajších prípravách. Kostov v rozhovore pre TASR konštatoval, že najzávažnejšia úloha pre jeho krajinu spočíva v snahe dosiahnuť, aby sa makroekonomická a finančná stabilita odzrkadlila aj vo vyššej životnej úrovni a nižšej nezamestnanosti, čím by sa v podstate naplnili očakávania občanov. Okrem toho Bulharsko pokračuje v úsilí o pokrok v oblasti reformy armády, súdnictva a ekonomických reforiem smerujúcich práve k riešeniu problému nezamestnanosti. Práve úspechy v tejto oblasti by mali mimoriadny význam pre zlepšenie situácie najviac postihnutých sociálnych skupín, medzi ktoré patrí aj rómska komunita. Vo všeobecnosti teda podľa šéfa sofijského kabinetu možno všetky problémy a úlohy, pred ktorými krajina stojí, zhrnúť do dvoch slov - zamestnanosť a bezpečnosť. Z hľadiska bezpečnosti a stability na Balkáne zastáva Kostov názor, že ide o európsky problém, pre ktorý treba nájsť európske riešenie. Súčasný vývoj v západnej časti Balkánu, konkrétne v Macedónsku, Kosove a južnom Srbsku, považuje bulharský premiér za výzvu súvisiacu nielen s bezpečnosťou v tomto regióne, ale aj v Európe ako celku. Bulharsko je presvedčené, že tento problém možno odstrániť len vtedy, ak sa väčšina medzinárodných organizácií akými sú OSN, NATO a EÚ aktívne zapojí do riešenia krízy. Z tohto dôvodu považuje Sofia prítomnosť jednotiek NATO na Balkáne za nevyhnutnú pre spoločné dosiahnutie mieru a stability v Európe.
Robert Fico rokoval s ministrom vnútra ČR o kriminalite
Praha 10. apríla (TASR) - O vývoji kriminality na Slovensku a určitých podobnostiach v ČR a SR hovoril dnes v Prahe predseda strany Smer Robert Fico s českým ministrom vnútra Stanislavom Grossom (ČSSD). Českého ministra informoval predovšetkým o príprave zákona o DNA a zákona o preukazovaní pôvodu peňazí a majetku. Zákon o DNA by mal podľa Fica zabezpečiť, že všetci páchatelia v ňom budú zaevidovaní na základe analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, nositeľky genetického dedičstva. "Česká republika je čo sa týka zákona o DNA ďalej, pretože sa jej podarilo do policajného zákona dostať úpravu, ktorá umožňuje odber vzoriek biologického materiálu na analýzu DNA," uviedol predseda Smeru. V tejto súvislosti by SR podľa neho mohla čerpať z českých skúseností. Fico na rokovaniach s českým ministrom uviedol, že by uvítal v budúcnosti vzájomnú oponentúru opatrení týkajúcich sa zákona o preukazovaní pôvodu peňazí. Minister Gross si podľa neho uvedomuje, že práve oblasť trestnej činnosti, ktorá sa nedá preukázať, je jednou z najcitlivejších oblastí, na základe ktorých verejnosťhodnotí účinnosť boja proti kriminalite. Vyjadril ľútosť, že po roku 1992 sme aj napriek veľkým podobnostiam nedokázali nadviazať na minulosť a prinášať spoločné návrhy v oblasti boja proti kriminalite. Ako na záver konštatoval, efektivita boja proti kriminalite je väčšia v Českej republike ako v SR možno aj preto, že v Česku sa venujú prevencii viac ako na Slovensku. Pripomenul, že na Slovensku nebezpečne narastá podiel mladistvých a maloletých na trestnej činnosti a zdá sa, že o niekoľko rokov budú až 30 percent všetkých trestných činov páchať práve mladiství a maloletí. ČR je zároveň ďalej, pokiaľ ide o alternatívne tresty. Po stretnutí s ministrom Grossom pokračoval Robert Fico politickými rokovaniam s podpredsedníčkou Poslaneckej snemovne Petrou Buzkovou (ČSSD), podpredsedom Únie slobody Vladimírom Mlynářom, Cyrilom Svobodom (KDÚ-ČSL) a podpredsedom ODS Miroslavom Mackom, na ktorých chce predstaviť svoju stranu Smer a jeho postavenie na slovenskej politickej scéne.
Počet slovenských Rómov v Belgicku klesá
Brusel 10. mája (TASR) - Počet slovenských Rómov žiadajúcich v Belgicku o politický azyl, sa začal tento týždeň znižovať. Od pondelka do dnešného dňa sa belgickým úradom prihlásilo iba 20 Slovákov a zdá sa, že prísne azylové podmienky začínajú pôsobiť aj na Rómov zo Slovenska. Ako TASR oznámilo belgické ministerstvo vnútra, dnes zaznamenali úrady osem slovenských žiadostí, v stredu však iba dve. Za prvých desať májových dní síce prišlo do Belgicka už 77 slovenských Rómov, z nich však až 57 minulý týždeň. Hoci vlna slovenských žiadateľov výrazne poklesla, čo belgické ministerstvo privítalo, Brusel považuje ich počty stále za príliš vysoké a naďalej mieni situáciu pozorne sledovať. Ak by došlo k výraznému zhoršeniu, stále prichádza do úvahy možnosť požiadať Európsku komisiu o obnovenie vízovej povinnosti pre SR. Ak by k tomuto kroku Belgicko nakoniec pristúpilo, musela by takéto rozhodnutie schváliť dvojtretinovou väčšinou Rada EÚ zložená z členských štátov únie.
V rakúskom Eisenstadte otvorili výstavu Vincenta Hložníka
Eisenstadt 10. mája (TASR) - Výstavu predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Vincenta Hložníka otvorili dnes v priestoroch Diecézneho múzea v rakúskom Eisenstadte. Expozícia vznikla v spolupráci Slovenskej národnej galérie v Bratislave a Slovenským inštitútom vo Viedni. Medzi vystavovaným dielami umelca dominujú charakteristické výrazovo silné grafiky, píše rakúska tlačová agentúra APA, ktorá pripomína, že Hložníka (1919-98) inšpirovala v tvorbe predovšetkým európska moderna, ale aj El Greco a Goya. Múzeum, ktoré vzniklo v roku 1980 v priestoroch Františkánskeho kláštora, predstavuje v trvalej výstave cirkevné umenie z oblasti Burgenlandu - sochy, maľby, liturgické predmety, objekty ľudovej zbožnosti i náboženské grafiky. Mimoriadnu cenu majú portréty svätého Martina, patróna diecézy i celej spolkovej krajiny.
O bratislavskej konferencii o otázkach NATO informujú svetové médiá
Washington/Bratislava 10. mája (TASR) - Konferenciu Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa za účasti premiérov a vysokých predstaviteľov vlád desiatich krajín usilujúcich sa o členstvo v EÚ a NATO koná v týchto dňoch v Bratislave, si dnes všímajú aj zahraničné agentúry a ďalšie médiá. "Posolstvo tejto konferencie spočíva v tom, že Európa má novú šancu na zjednotenie," uviedol slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre americkú agentúru Associated Press (AP). Podľa neho zúčastnené krajiny, ktoré boli kedysi za "železnou oponou", sú teraz demokratické a chcú sa pripojiť k aliancii. NATO, nespokojné s "antidemokratickým postupom bývalého autoritatívneho premiéra", vylúčilo Slovensko z posledného kola rozširovania v roku 1999, avšak prijalo jeho susedov Poľsko, Českú republiku a Maďarsko, komentuje agentúra Reuters. Po niekoľkých rokoch vlády od zmeny režimu Dzurinda tvrdí, že teraz je to Slovensko, ktoré sa snaží byť "motorom ďalšieho rozširovania (NATO)", uvádza ďalej AP. Predseda slovenskej vlády okrem toho vyhlásil, že on sám vyzve kandidátske krajiny na preukázanie väčšej aktivity v procese príprav na členstvo v NATO. "Rozšírenie je v našom záujme, preto musíme byť aktívni a presvedčiť ostatných, že naše členstvo prinesie prospech." V rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNN Dzurinda uviedol, že aliancia by v ďalšej vlne mala otvoriť svoje dvere čo najväčšiemu možnému počtu krajín, aby zaistila bezpečnosť v celom regióne, a to i napriek dôraznému nesúhlasu, ktorému bude čeliť zo strany Ruska. Ako dodal, "očakávame pozvanie do NATO počas nasledujúceho summitu" aliancie, ktorý sa uskutoční v novembri 2002 v Prahe. Pozorovatelia považujú Slovensko a Slovinsko za najmenej problémových kandidátov pre rozšírenie NATO, uvádza agentúra Reuters, podľa ktorej by tlak etnických lobistických skupín a rozhodnutie niekoľkých členov aliancie skonsolidovať jej európske hranice mohlo viesť v budúcom roku k pozvaniu na vstup pre viacerých z deviatich uchádzačov. Kandidáti plného členstva v aliancii si bez NATO "nevedia predstaviť ďalší rozvoj", uviedla dnes ruská televízna stanica TVC, podľa ktorej kritického komentára sú už teraz známe hrubé rysy receptu, ako sa zapáčiť NATO. Okrem upevnenia ozbrojených síl a prechodu na aliančné zbraňové štandardy je to aj tvrdý postoj a zavádzanie vízového režimu voči Rusku. V Bulharsku sa vzťahy s Ruskom rozhodli zhoršiť pomocou špionážnych škandálov, v krajinách ako Slovensko, Chorvátsko, Slovinsko sa narýchlo zavádza vízová povinnosť, vysvetlil ďalej moderátor TVC. "Rusi pred niekoľkými rokmi prakticky prestali cestovať do pobaltských krajín, ale dnes si rozmyslia, či stojí za to zaplatiť 40 dolárov za možnosť opaľovať sa na Zlatých pieskoch." Krajiny strednej a východnej Európy nedbali ani na obavy, že cestovný ruch "bez turistov z Ruska" sa v týchto krajinách zrúti, pričom podľa TVC na vízový režim v konečnom dôsledku doplatia práve krajiny strednej a východnej Európy.
Kandidáti na vstup do NATO usilujú v Bratislave o rozšírenie aliancie
Bratislava 11. mája (TASR) Lídri až z deviatich exkomunistických krajín netrpezlivo čakávajúcich na moment začlenenia do NATO dnes budú pokračovať v úsilí o rozsiahle rozšírenie vojenskej aliancie do východnej Európy. Napísala to dnes britská agentúra Reuters v správe avizujúcej druhý deň konferencie Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa za účasti premiérov a vysokých vládnych predstaviteľov stredoeurópskych a východoeurópskych krajín usilujúcich sa o členstvo v EÚ a NATO koná v Bratislave. Analytici tvrdia, že toto stretnutie bude mať len malý vplyv na rokovania kandidátskych krajín o členstve v NATO, avšak je strategicky umiestnené pred nadchádzajúci summit ministrov zahraničných vecí členských štátov aliancie. Ten sa bude konať ešte v priebehu tohto mesiaca v maďarskej metropole Budapešti. Uchádzačské krajiny sa nádejajú, že práve na budapeštianskej schôdzke sa odštartuje vážna fáza debaty o rozširovaní, pokračuje Reuters. "Je politicky symbolické, že myslia vážne svoj pokiaľ možno čo najskorší vstup a cítia, že ich šance sú vyššie, ak spoja sily a vydajú spoločnú výzvu v protiklade k individuálnemu postupu," cituje agentúra Reuters v závere správy vyjadrenie Sharona Riggleho, riaditeľa Centra pre európsku bezpečnosť a odzbrojenie.
