SME

Plné znenie prejavu Mikuláša Dzurindu na konferencii Európske nové demokracie

Bratislava 11. mája (TASR) - Príhovor predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu na medzinárodnej konferencii Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť ...

Bratislava 11. mája (TASR) - Príhovor predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu na medzinárodnej konferencii Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť prinášame v plnom znení: Vážené dámy a páni, Vaše excelencie, významní hostia. Je mojím veľkým potešením privítať Vás v Bratislave. Sála, v ktorej sa nachádzame, už zažila množstvo predstavení a výnimočných umelcov. Ale ešte nehostila toľko výnimočných osobností toho najrozmanitejšieho nadania a zamerania: ľudí veľkých politických schopností a analytického myslenia, ľudí naplnených víziami, lídrov budúcej "Novej Európy". Zišli sme sa, aby sme hovorili o budúcnosti Európy. Považujem to za veľmi symbolické, že sa táto diskusia koná v Bratislave, starobylom meste, ktoré sa však svojho času nachádzalo na nesprávnej stranu toho, čo Winston Churchill príznačne pomenoval železná opona. Veľa rokov boli mladí ľudia na oboch stranách tohto krutého rozdelenia Európy umelo oddelení hranicou nakreslenou Hitlerom a Stalinom. Títo mladí ľudia mali jeden cieľ, jeden sen - stať sa súčasťou slobodnej, bezpečnej a prosperujúcej Európy. Mnohí z nás boli inšpirovaní procesmi európskej integrácie a rozhodnosťou a oddanosťou slobodných národov Západu vo svojom zápase proti totalite. Pád komunizmu a Berlínskeho múru sa začal len kúsok odtiaľto na maďarsko-rakúskych hraniciach na jeseň roku 1989. Mnohí disidenti zo strednej a východnej Európy sa celé desaťročia o to usilovali a mnohí za to zaplatili vysokú cenu. Sme im vďační, lebo nám umožnili znovu sa pripojiť k Európe a transatlantickému spoločenstvu, ktorého sme boli duchom vždy súčasťou, ale nemohli sme sa pripojiť. Konkrétnejšie, dostali sme možnosť stať sa súčasťou dvoch inštitúcií, NATO a EÚ, ktoré tvoria jadro zjednotenej a slobodnej Európy v spojenectve so Spojenými štátmi. Jeden z prvých panelov sa bude dnes ráno podrobnejšie zaoberať týmito dôležitými inštitucionálnymi otázkami. Myslím si však, že všetci budete súhlasiť s tvrdením, že svet bude bezpečnejší ak Amerika a Európa budú aj naďalej pevne držať spolu. Jedným z najväčších ponaučení 20. storočia je, že Európe, ako aj Amerike sa vo vzájomnom spojení darí lepšie. Euroatlantická bezpečnosť bude silnejšia a stabilnejšia, ak bude dobre ukotvená na oboch brehoch Atlantiku. Preto je nevyhnutné zachovať silnú zaangažovanosť USA v Európe, rozvinúť Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP) a v neposlednom rade rozšíriť NATO. Tieto tri ciele nevnímam iba ako dokonale kompatibilné ale aj vzájomne sa podporujúce. Už v zárodkoch európskej integrácie sa objavuje skutočnosť, že bezpečnostné otázky a transatlantické partnerstvo tvoria základ politického hnutia, z ktorého vzišla Európska únia. Jeden zo zakladajúcich otcov Európskeho spoločenstva Jean Monnet v auguste 1950 napísal: "Navrhujem, aby ste do partnerstva pridali silný, konštruktívny koncept, ako aj rozhodnosť vybudovať pevnú vonkajšiu obranu, ... vytvorenie štrukturovaného atlantického slobodného sveta, ktorý by zahrnul rôznorodosť jeho troch ustanovujúcich zložiek, Spojených štátov, britského impéria a kontinentálnej západnej Európy federalizovanej okolo rozšíreného Schumanovho plánu... Nádej (ako pokračuje Monnet)... predstavuje skutočnosť, že lídrom tímu sú Spojené štáty. Tie sú zo všetkých krajín Západu najpripravenejšie prijať zmenu a vypočuť si silnú priamu reč kedykoľvek niekto príde s konštruktívnym nápadom. Spojené štáty nie sú imperialistami, sú efektívni... Sami nevytvoria politickú víziu, ktorú svet potrebuje. To je naša úloha." Domnievam sa, že slová francúzskeho vizionára sú platné aj dnes. Kniha o Jeanovi Monnetovi, z ktorej som si vypožičal tento citát má zaujímavý podtitul Prvý štátnik vzájomnej závislosti (First Statesman of Interdependence). Transatlantické partnerstvo je jasným príkladom takejto vzájomnej závislosti. Európa musí prevziať viac zodpovednosti za svoju vlastnú bezpečnosť. Rozvinutie EBOP pokladám za jasné vystihnutie politickej vízie, o ktorej Monnet správne povedal, že je úlohou Európanov. Preto Slovensko a ostatné ašpirantské krajiny podporujú EBOP. EBOP však nesmie byť konkurenciou NATO alebo duplikáciou jeho funkcií. Naopak mala by posilňovať transatlantickú väzbu a zároveň prevziať na seba väčší diel zodpovednosti za našu spoločnú bezpečnosť. Všetci chceme aby Európa dokázala hovoriť jedným hlasom o dôležitých bezpečnostných otázkach. A nielen hovoriť, ale čo je oveľa dôležitejšie, aj konať, keď je to potrebné. Som pevne presvedčený, že EBOP bude úspešná a Slovensko a ostatné kandidátske krajiny budú čoskoro jej aktívnou a integrálnou súčasťou. Ďalší veľký líder a bojovník za slobodu prezident Ronald Reagan v roku 1982 povedal: "Nesmieme váhať deklarovať naše najvyššie ciele a podniknúť konkrétne kroky vedúce k ich naplneniu. Musíme byť neochvejní v našom presvedčení, že sloboda nie je výsadným právom niekoľkých šťastlivcov, ale neodňateľným a univerzálnym právom všetkých ľudských bytostí." Sedem rokov na to, ako prezident Reagan vyhlásil tieto naše ciele, Berlínsky múr padol a vytvoril príležitosť rozšíriť slobodu po celej Európe. Prvým krokom pri realizácií tohto cieľa bolo zjednotenie Nemecka v NATO. Bol to však iba začiatok. V roku 1994 začalo NATO otvárať svoje dvere pre ďalších nových členov a v roku 1999 sa Česká republika, Maďarsko a Poľsko stali členmi Severoatlantickej aliancie. Skôr ako aliancia podnikla tento odvážny krok, mnoho kritikov argumentovalo, že rozšírenie NATO vytvorí nové deliace čiary v Európe. Slovensko je jedinou krajinou, ktorá susedí so všetkými tromi novými členmi NATO. Naša skúsenosť je presne opačná. Z nášho pohľadu, rozšírenie NATO prinieslo väčšiu bezpečnosť a stabilitu do strednej Európy a naša spolupráca so susedmi nebola nikdy lepšia. Bola to politická vôľa a húževnatosť týchto troch krajín, ktoré im to umožnili. Teraz už musí byť zrejmé, že nikto nemôže upierať ktorejkoľvek európskej demokratickej krajine jej právo vybrať si svojich spojencov a rozhodnúť o svojom osude. Čím väčšie bude budúce rozšírenie aliancie, tým lepšie pre ašpirantské krajiny, NATO, mier a stabilitu vo svete. Pre potreby našej dnešnej diskusie by som si dovolil parafrázovať známy výrok prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho: "Nepýtajte sa, čo môže Európa urobiť pre vás - pýtajte sa čo môžete vy urobiť pre Európu." Som rád, že moji kolegovia, predsedovia vlád krajín ašpirujúcich na členstvo v NATO prijali moje pozvanie na tunajšie stretnutie. Myslím, že máme odpoveď na otázku čo môžeme urobiť pre Európu. Ale skôr ako predám predsednícke žezlo účastníkom panelov, chcel by som sa s vami podeliť o môj osobný pohľad na to, čo všetko moji kolegovia a demokracie, ktoré tu zastupujú, urobili pre Európu. Obdivujem spôsob, akým tri malé pobaltské krajiny odolávali komunizmu, bojovali za svoju nezávislosť a neskôr sa pustili do transformačného procesu. Predstavujú dobrý príklad, že v slobodnom svete sú úspechy založené skôr na vôli a odhodlanosti než na veľkosti a geografickej polohe. Bulharsko a Rumunsko predstavujú dva pevné body v dosť nestabilnom a búrlivom prostredí juhovýchodnej Európy. Je temer nemožné predstaviť si úspech kosovskej operácie bez týchto krajín, ich úsilia a jednoznačnej podpory v kritických chvíľach tejto krízy. Macedónsko a Albánsko taktiež preukázali odvahu a pomohli zastaviť možné rozšírenie nestability v regióne. Som hrdý, že môžem dnes medzi nami privítať predsedu vlády Chorvátska. Od ostatných volieb urobilo Chorvátsko veľký pokrok smerom k európskej integrácii a NATO, čím sa Chorvátsko stáva ďalším ostrovom stability v juhovýchodnej Európe. V neposlednom rade sú tu ešte dve stredoeurópske krajiny, ktoré majú niektorí novinári a politici tendenciu si zamieňať kvôli ich podobným názvom - Slovinsko a Slovensko. Vždy sa snažím vysvetliť rozdiel a viem, že môj priateľ Janez Drnovšek sa snaží o to isté. Na druhej strane je tu množstvo podobných vecí a osobne obdivujem úspechy Slovinska v oblasti ekonomickej transformácie a veľký pokrok, ktorý urobili vo svojom integračnom úsilí. Nepovažujem to teda až za také zlé, ak si nás občas zamenia práve so Slovinskom. Vážené dámy a páni, Vaše excelencie, milí priatelia, pred rokom sa vo Vilniuse zišlo deväť krajín strednej a východnej Európy a zaviazali sa pokračovať spoločne v dosahovaní vízie zjednotenej a slobodnej Európy. Viedli nás k tomu tri dôvody. Po prvé, zdieľame spoločnú víziu a chceme ukázať našu solidaritu a záväzok dosiahnuť tento cieľ. Po druhé, tragické dejiny strednej Európy v minulom storočí nás naučili, že budeme všetci trpieť ak neodstránime rozdiely medzi nami a nebudeme schopní navzájom spolupracovať. Tesne po vojne maďarský spisovateľ István Bibó napísal esej Tragédia strednej Európy. V nej poukázal na až príliš častú tendenciu našich krajín súperiť medzi sebou a na neschopnosť vidieť naše spoločné ciele a osud, čo dovolilo vonkajším mocnostiam nanútiť nám svoju vôľu. Vilniuska skupina dokazuje, že sme sa všetci poučili z našej histórie a vieme, že musíme byť navzájom solidárni. Práve solidarita nám všetkým pomôže dosiahnuť bezpečnosť, o ktorú sa tak usilujeme. Po tretie, zišli sme sa tu, lebo my všetci chceme prevziať zodpovednosť a zdieľať bremeno vyplývajúce z účasti v transatlantickom spoločenstve. Čo nás vzájomne k sebe púta je záväzok zabezpečiť slobodu a demokraciu v tejto časti sveta. Ako krajiny, ktorým bola sloboda a demokracia v tomto storočí až príliš často upieraná, cítime, že môžeme priniesť svoj osobitý vklad a skúsenosť, nielen pre tento región ale aj pre celú Európu a transatlantické spoločenstvo. Budovanie a rozširovanie NATO naplní náš historický osud a urobí Európu bezpečnejšou. Všetci pracujeme na tom, aby naše vlády boli pripravené a očakávame, že summit NATO v Prahe v roku 2002 pozve nové krajiny, aby vstúpili do aliancie. Proces dokončovania historického projektu zjednotenej a slobodnej Európy však má mnoho aspektov a dimenzií. Preto tu v Bratislave sa sústredíme na širšie otázky, ktoré ovplyvňujú demokraciu a stabilitu v Európe, ktoré ovplyvňujú a sú ovplyvňované zo strany EÚ a NATO a ich rozširovania. Na otázky, ktoré ovplyvňujú a sú ovplyvňované nami všetkými, novými aj zabehanými demokraciami, v našom úsilí zjednotiť Európu. Želám nám všetkým, aby sme dnes aj zajtra zažili užitočnú a stimulujúcu diskusiu. Ďakujem vám.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 101
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 316
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 619
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 778
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 721
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 069
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu